Doc.
február">17. február 1931, Skalité – † 1. august 1991, Bratislava) bol slovenský chemik, vysokoškolský učiteľ a spisovateľ.
Kamil Matiašovský | |
slovenský anorganický chemik | |
Dielo | |
---|---|
Polia pôsobnosti | fyzikálna chémia a elektrochémia taveninových sústav, elektrodepozícia neželezných kovov, povrchová úprava kovov v taveninách solí |
Alma mater | Chemická fakulta SVTŠ v Bratislave |
Akademický titul | inžinier |
Vedecká hodnosť | doktor vied |
Významní profesori | Mikuláš Gregor |
Významní študenti | Pavel Fellner |
Osobné informácie | |
Narodenie | 17. február 1931 Skalité, Slovensko |
Úmrtie | 1. august 1991 (60 rokov) Bratislava, Slovensko |
Manželka | 1. ? 2. Eva, rod. Kovalčíková (1942 – 2007) |
Otcom Kamila Matiašovského bol Eugen Matiašovský (1901 – 1961), jeho matkou Emília Matiašovská, rod. Šurjanská (1903 – 1995). Obaja pôsobili ako učitelia, Eugen Matiašovský bol zároveň v rokoch 1922 – 1938 aj riaditeľom školy v Skalitom. Kamil mal jednu sestru. Jeho druhou manželkou bola Eva, rod. Kovalčíková (1942 – 2007).
Navštevoval ľudovú školu v Ružomberku (1936 – 1941), pokračoval gymnáziom (1941 – 1949) v Ružomberku, Banskej Bystrici, Nîmes (1947 – 1948) a v Martine. Po maturite pokračoval štúdiom na Odbore chemickotechnologického inžinierstva (Chemická fakulta Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave), promoval ako inžinier v roku 1953.
Vedecké pôsobenie začal (po krátkom období kedy pracoval ako zamestnanec Závodu Juraja Dimitrova v Bratislave) ako ašpirant u profesora Mikuláša Gregora. Dizertačnú prácu Fázový diagram sústavy MgCl2–CaCl2–NaCl obhájil v roku 1957 a bol mu udelený titul kandidát vied (CSc.). Následne pôsobil ako vedecký pracovník (od roku 1962 vedúci) Oddelenia taveninových sústav Ústavu anorganickej chémie SAV. Okrem toho externe pôsobil na Katedre anorganickej technológie Chemickej fakulty SVTŠ v Bratislave a Vysokej škole baníckej v Ostrave. V rokoch 1965 – 1967 pracovník vysokej technickej školy v Trondheime. V roku 1969 prácou Štúdium sústavy Na3AlF6–AlF3–Al2O3–NaCl habilitoval na Hutníckej fakulte VŠB v Ostrave. Titul doktor vied (DrSc.) dosiahol v roku 1979 po obhájení práce Príspevok k teórii hliníkovej elektrolýzy.
Výsledky výskumu K. Matiašovského sa uplatnili v praxi pri výrobe hliníka a jeho zliatin v Závode SNP (Žiar nad Hronom) a elektrolytickom pokovovaní v taveninách v závode Kovofiniš (Ledeč nad Sázavou)
Okrem vedeckých prác bol autorom (pod pseudonymom Peter Horan) detektívnych románov: Prípad inžiniera Kolára (1966), Prípad pre Interpol (1968) a Kvíz pre vraha (1970). Pod vlastným menom publikoval cestopis zo svojho nórskeho pobytu pod názvom Cesta za polnočným slnkom (1970).
This article uses material from the Wikipedia Slovenčina article Kamil Matiašovský, which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Obsah je dostupný pod licenciou CC BY-SA 4.0, pokiaľ nie je uvedené inak. Images, videos and audio are available under their respective licenses.
®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Slovenčina (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.