Prof.
Dr. Ing. Jozef Maximilián Petzval alebo Jozef Maximilián Pecval (* 6. január 1807, Spišská Belá – † 19. september 1891, Viedeň, Rakúsko) bol slovenský fyzik, matematik a vynálezca. Pokladá sa za zakladateľa modernej optiky.
Jozef Maximilián Petzval | |
slovenský fyzik, matematik a vynálezca | |
Narodenie | 6. január 1807 Spišská Belá, Uhorsko |
---|---|
Úmrtie | 19. september 1891 (84 rokov) Viedeň, Rakúsko |
Rodičia | Ján Fridrich Petzval, Zuzana, rod. Kreutzmannová (* 20. apríl 1776 – † 16. jún 1853) |
Súrodenci | Oto Petzval |
Odkazy | |
Commons | Jozef Maximilián Petzval |
Základné vzdelanie získal v Kežmarku. Gymnázium navštevoval v Podolínci a v Levoči. Stredoškolské vzdelanie ukončil na lýceu v Košiciach. V roku 1826 začal študovať na Univerzite v Pešti. Po absolvovaní Institutum geometricum sa v roku 1828 zapísal na tamojšiu filozofickú fakultu, kde bol v roku 1831 vymenovaný za adjunkta na katedre fyziky. V roku 1832 obhájil na filozofickej fakulte doktorát filozofie a stal sa suplentom matematiky, mechaniky a praktickej geometrie na peštianskej univerzite.
V roku 1837 bol menovaný riadnym profesorom vyššej matematiky. Od roku 1837, kedy bol pozvaný na Viedenskú univerzitu, tam 40 rokov prednášal matematiku. Vynikal v riešení algebraických a diferenciálnych rovníc, bol mimoriadne zručný brusič skla a jemnomechanik. Venoval sa akustike a to kmitaniu strún, diferenciálnym rovniciam kmitania strún, matematickej teórii hudobných nástrojov, balistike, analytickej mechanike, vypracoval projekty plavebného kanálu okolo Pešti. Osobitnú pozornosť venoval optike, kde sú najvýznamnejšie jeho výpočty fotografických objektívov. V roku 1840 dokončil návrhy dvoch objektívov – portrétového a krajinkárskeho (tzv. ortoskopu).
Petzvalov vynález objektívov má mimoriadny svetový význam. Objektív, ktorý skonštruoval vďaka presným výpočtom v roku 1840, umožnil 16-násobne vyššiu priepustnosť svetla. To v praxi znamenalo, že samotná expozícia fotografickej platne trvala menej ako minútu (predtým 5 až 30 minút, v závislosti od počasia - resp. svetelných podmienok, počas ktorých sa fotografovaný objekt nesmel pohnúť). Preto je Petzval pokladaný za zakladateľa modernej fotografie. Ďalej navrhol konštrukcie osvetľovacích a premietacích prístrojov, dvojoký ďalekohľad, zrkadlovú Petzvalovu lampu, kde je maximálne možné využitie svetelnej energie (prenosný reflektor s priemerom 1,3 m na osvetľovanie predmetov až do vzdialenosti 2,7 kilometra), zdokonalil mikroskop. Vypracoval aj projekt osvetľovacieho zariadenia pre lode na Dunaji. Petzvalovým prínosom bol predovšetkým matematický výpočet korekcie optických sústav.
10 rokov po smrti J. Petzvla sa našli časti rukopisov:
Jozef Petzval dostal množstvo pôct a vyznamenaní. Od roku 1846 bol dopisujúcim členom a od 1849 riadnym členom viedenskej akadémie vied. V roku 1873 ho prijali za člena Uhorskej akadémie vied. Bol vyznamenaný i radom Františka Jozefa. Jednota českých matematikov ho roku 1881 zvolila za čestného člena.
V roku 1957 bola v Maďarsku založená pamätná Cena Jozefa Petzvla - ocenenie pokrokov dosiahnutých na poli optiky, akustiky, filmovej a videotechnológie, jemnej mechaniky, fotochémie a divadelnej technológie. Okrem toho existuje aj Medaila Jozefa Petzvala. Po vyfotografovaní Odvrátenej strany Mesiaca jeden kráter v blízkosti južného pólu nazvali jeho menom.
This article uses material from the Wikipedia Slovenčina article Jozef Maximilián Petzval, which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Obsah je dostupný pod licenciou CC BY-SA 4.0, pokiaľ nie je uvedené inak. Images, videos and audio are available under their respective licenses.
®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Slovenčina (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.