Jana Bittnerová (* 31.
január 1963, Zlaté Moravce) je slovenská divadelná a filmová herečka žijúca vo Francúzsku.
Jana Bittnerová | |
---|---|
Narodenie | 31. január 1963 (61 rokov) Zlaté Moravce, ČSSR |
Alma mater | Vysoká škola múzických umení v Bratislave |
Povolanie | divadelná a filmová herečka |
Jana Bittnerová sa narodila v rodine, ktorá v nej vzbudila veľký záujem o umenie. Prvýkrát sa na divadelné pódium postavila už v desiatich rokoch vo svojom rodnom meste Zlaté Moravce. Po ôsmich rokoch v miestnom ochotníckom súbore nastupuje v roku 1981 na Divadelnú fakultu Vysokej školy múzických umení v Bratislave, kde prvé dva roky študuje pod vedením profesora Karla L. Zachara, národného umelca. Medzi jej pedagógmi sú také zvučné mená ako Ladislav Chudík, Dušan Jamrich či Božidara Turzonovová. Už v prvom ročníku VŠMU Jana Bittnerová vystupuje v hudobných kabaretoch Rýchlokurz geniality a Fujarová šou pod taktovkou Lannyho Jánošova. Od roku 1981 sa tiež objavuje v televíznych inscenáciách, najmä v réžii Jozefa Bednárika. V štvrtom ročníku štúdia prvýkrát hosťuje pod vedením Karla Spišáka v nitrianskom Divadle Andreja Bagara. V júni 1985 sa stáva jeho stálou členkou.
Počas svojho pôsobenia v Divadle Andreja Bagara stvárnila Jana Bittnerová desiatky postáv. Objavila sa po boku známych hercov, ako sú Eva Pavlíková, Marián Slovák, Ján Gallovič, Adela Gáborová, Marta Sládečková, Jozef Dóczy, Ivan Vojtek mladší či Robert Roth. Diváci ju mali možnosť vidieť napríklad v divadelnej hre Katarínka z Heilbronnu, kde si zahrala hlavnú postavu Katarínku či v hre O cárovi Saltánovi, kde stvárnila neúprosnú Militrisu. Objavila sa takisto v hre Vidiecka Lady Macbeth, kde si zahrala hlavnú postavu Sonetku či v slávnej Molièrovej hre Meštiak šľachticom, kde stvárnila postavu Nicole. Medzi jej významné úlohy patrí aj postava Florence v hre Čudná pani Savageová, postava Hanky v Ťapákovej hre Pacho sa vracia či postava pani Ľalie v Bednárikovom spracovaní klasického románu čínskej literatúry Ťin pching mej (v DAB prezentované pod názvom Pôvabné ženy v bohatom dome alebo Ťin pching mei).
V roku 1989 Jana Bittnerová spolu s ďalšími profesionálnymi divadelníkmi zakladá projekt Teatro Tatro, kde si neskôr v réžii Ondreja Spišáka zahrá dvojúlohu matky v hre belgického autora Michela de Ghelderoda s názvom Sir Halewyn. Ako hlavná postava v monodráme Salome od Jany Juráňovej medzi rokmi 1989 a 1992 odohrá Jana Bittnerová 150 reprezentácií po celom Československu.
Práca v divadle ju zaviedla na mnohé miesta. Okrem iného hrala v Bratislave a Prahe, ale aj v Budapešti, Krakove, Zakopanom, Petrohrade a Moskve.
Popri pôsobení v divadle si Jana Bittnerová zahrala aj v mnohých televíznych inscenáciách. Pod vedením Miloša Pietora sa objavila vo filmoch Živý sen či Májový víkend, v réžii Petra Opáleného si zahrala vo filmoch Nábrežie a Dúhová cesta, kde stvárnila hlavnú postavu Hanku. Ako Marta sa objavila vo filme Miesto pre dvoch osamelých cyklistov režiséra Doda Banyáka. V réžii Sone Valentovej si zahrala postavu Márie vo filme Plánka. Pod taktovkou Jozefa Bednárika sa zasa objavila vo viacerých televíznych rozprávkach ako Zbojnícke fašiangy, Noc pred Kračúnom či v trojdielnom príbehu Dunajské rozprávky. Diváci ju mali možnosť vidieť aj ako Jiřinu vo filme režiséra Stanislava Párnického … kone na betóne, ktorý je voľným pokračovaním slávneho filmu Pásla kone na betóne.
V roku 1992 odchádza Jana Bittnerová na zahraničnú stáž do Francúzska. Nastupuje na Národné konzervatórium dramatického umenia v Paríži (Conservatoire National Supérieur d’Art Dramatique) do ročníka Stuarta Seida a Maria Gonzaleza. Tento študijný pobyt v „Meste svetla“ sa jej stane osudným – v Paríži sa napokon usadí. Od roku 1996 hrá v rôznych divadlách v Paríži a okolí. Útočisko a rodinnú atmosféru nájde najmä v divadle Théâtre de la Tempête, kde sa pod vedením Philippa Adriena objaví vo viacerých predstaveniach, ako napríklad v Čechovovej hre Ivanov či v kolektívnom projekte Théâtre à vif : Rêves (Sny). Pod taktovkou Laurence Rennovej Penelovej zasa stvárni Aglaé v hre Misterioso-119 od súčasného frankofónneho autora z Pobrežia slonoviny Koffiho Kwahulého. Jana Bittnerová sa postupne objavuje aj v tých najznámejších parížskych divadlách, ako sú Théâtre du Chatêlet, Théâtre des Champs-Elysées, Théâtre national de Chaillot či v slávnych operách Palais Garnier a Opéra Bastille. Ako divadelná herečka a mímka pracuje pod vedením svetoznámych režisérov ako Richard Jones, Bob Wilson, Yánnis Kókkos, Fanny Ardantová, Zabou Breitmanová, Martin Duncan či James Gray. Nezabúda však ani na svoje korene. V roku 2018 spolupracuje s Českým centrom v Paríži, kde spolu s kolektívom An Telenner odprezentuje hru Viliama Klimáčka Liberté, égalité, électricité ou Jules Verne en Tchécoslovaquie (Sloboda, rovnosť, elektrina alebo Jules Verne v Československu), ktorú tento slovenský autor napísal vo francúzštine pri príležitosti stého výročia založenia Česko-Slovenska.
Talent Jany Bittnerovej neostane dlho bez povšimnutia ani u francúzskych či amerických televíznych a filmových režisérov. Od roku 2002 sa herečka objavuje nielen vo francúzskej televízii, ale aj v kinách po celom svete. Medzi jej najznámejšie snímky patria seriály Lea Parkerová, Avocats et Associés, L’Homme de la situation, Le Bureau des légendes, kde si zahrala Angelu či Femmes de loi, kde stvárnila asistentku doktora Persana. Objavila sa po boku známych hercov ako Jean-Pierre Darroussin, Michel Jonasz, Natacha Amalová či Sonia Rollandová. Z televíznych filmov zasa stojí za zmienku film Didiera Bivela Un homme parfait (Dokonalý muž), kde si zahrala po boku Loïca Corberyho z renomovaného divadla Comédie-Française.
Janu Bittnerovú majú diváci možnosť čoraz častejšie vidieť aj na veľkom plátne. Objavila sa vo filmoch ako Merci Docteur Rey, Lesní chodci, Paradise Found (Nájdený raj), Camille redouble, Dans la maison (V dome), Les Yeux jaunes des crocodiles, Microbe et Gasoil, Dheepan, La Mélodie či v pripravovaných snímkach Miss a L’Étreinte. Hrala pod vedením známych režisérov ako Andrew Litvack, Mario Andreacchio, Yann Gozlan, Jean-Pierre Mocky, François Ozon, Michel Gondry, Jacques Audiard, Ruben Alves či Benoît Delépine a Gustave Kervern. Objavila sa po boku takých zvučných mien, ako sú Jane Birkinová, Nastassja Kinská, Michel Vuillermoz, Fabrice Luchini, Kristin Scottová Thomasová, Emmanuelle Seignerová, Audrey Tautouová, Camille Cottinová, Lambert Wilson, Kad Merad či Emmanuelle Béartová. Vo filme Telle mère, telle fille stvárnila prísnu učiteľku baletu, ku ktorej chodí aj Mado (Juliette Binocheová). Vo filme I Feel Good (Je mi fajn s.r.o.), ktorý prišla osobne predstaviť na bratislavský festival frankofónneho filmu Crème de la crème, hrá Jana Bittnerová bizarnú účtovníčku Béatrice, ktorú život tak zničil, že už takmer zabudla na svoj detský sen – stať sa herečkou. Našťastie je poruke Jacques (Jean Dujardin), ktorý jej spolu so sestrou Monique (Yolande Moreauová) tento sen pripomenie a chtiac-nechtiac ju zapletie do série nezvyčajne komických dobrodružstiev.
Jana Bittnerová si zahrala aj vo viacerých krátkometrážnych filmoch. Za povšimnutie stojí najmä Le Cri du homard (Výkrik homára) režiséra Nicolasa Guiota, ktorý získal ocenenie César 2013 za najlepší krátkometrážny film. Spolu s Janou Bittnerovou si v ňom zahrali aj Miglen Mirtchev, Tatiana Gontcharovová či Anton Kouzemin. V dokumentárnom filme 1905, l’année lumière zasa Jana Bittnerová stvárnila Einsteinovu matku Pauline. Nechýba ani skúsenosť s hudobným priemyslom – Janu Bittnerovú možno vidieť aj v klipoch k piesňam Millénaire (One Shot) a You Don’t Have to Tell me (Slow Joe and the Ginger Accident).
Vďaka svojmu zvučnému hlasu a profesionálnej dikcii sa Jana Bittnerová uplatnila aj vo francúzskom rozhlase. Poslucháči France Culture aj France Inter majú možnosť už roky Janu Bittnerovú počuť v rôznych rozhlasových adaptáciách divadelných hier, poviedok, noviel a románov. Svoj hlas prepožičala postavám v inscenáciách L’Horreur se joue à guichets fermés, Ivan le Terrible (Ivan hrozný), Automne à Berlin (Jeseň v Berlíne), Passé recomposé, Les Passagers du Roissy-Express či Orson Welles dans la ruelle d’or (Orson Welles v zlatej uličke), ktorá rozpráva o výlete tohto amerického režiséra do Prahy. Jana Bittnerová hrala aj v rozhlasovej adaptácii Kafkovho Zámku či Černobyľskej modlitby, za ktorú dostala autorka Sviatlana Aľaksandravna Aleksijevičová v roku 2015 Nobelovu cenu.
This article uses material from the Wikipedia Slovenčina article Jana Bittnerová, which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Obsah je dostupný pod licenciou CC BY-SA 4.0, pokiaľ nie je uvedené inak. Images, videos and audio are available under their respective licenses.
®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Slovenčina (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.