Hetéra

Výraz hetéra bol starovekom Grécku eufemizmom pre ženu podnikajúcu v oblasti sexu. Hetéry boli dostupné ako na uliciach, tak v nevestincoch alebo ako uznávané kurtizány. Mali slobodnejší život než iné ženy a mohli vlastniť majetok. Museli však platiť dane (boli zrejme vyššie tak ako aj u iných profesiách s nadpriemernou mzdou) a v mnohých mestských štátoch mali i legálnych telesných strážcov. V archaickom období (v časoch Homéra) alebo v Sparte boli neznáme. Väčšinu informácii o nich máme z 5. – 3. stor. pred Kr. (hlavne z Atén).

Mnohé hetéry pochádzali z vysokých vrstiev. Tie si väčšinou (i vzdelaní) muži najímali na hostiny a večierky (na tzv. symposia, kde sa muži niekedy oddávali aj erotickým hrám). Hetéry boli často vysoko uznávané, pestované a vzdelané ženy, schopné diskutovať o politike, poézii či filozofii. Ovládali umenie tanca, spevu i hudby, ale mužom sa (takmer vždy) oddávali za peniaze. Tieto hetéry (kultivované spoločníčky) však stáli v obchode s láskou na najvyššom stupni.

Hetéra sa mohla stať i milenkou muža, takou bola napr. aj Aspasia, milenka aténskeho politika Perikla. Aténska hetéra Thais, milenka Alexandra Veľkého sa po jeho smrti (323 pred Kr.) presunula ku stratégovi Ptolemaiovi a po jeho boku sa dostala na egyptský trón. Zostarnuté hetéry mohli spravovať nevestince.

Prostitúciu vykonávali aj posvätné chrámové otrokyne (hieroduloi hetairai - chrámové hetéry), hlavne v chrámoch bohyne Afrodity. Ich pôvod siaha zrejme na Blízky východ.