Hasan Rúhání

november 1948) je iránsky politik, právnik, akademik, islamský duchovný a diplomat, v rokoch 2013 až 2021 prezident Iránu.

Hasan Rúhání
iránsky politik, právnik, akademik, islamský duchovný a diplomat
7. prezident Iránu
V úrade 3. august 2013 – 3. august 2021
Mahmúd Ahmadínežád Ebráhím Raísí
29. generálny tajomník Hnutia nezúčastnených krajín
V úrade 3. august 2013 – 17. september 2016
Mahmúd Ahmadínežád Nicolás Maduro
Biografické údaje
Rodné meno	Hasan Feridon
Narodenie	12.11.194812. november 1948 (75 rokov) Sorche, Irán
Alma mater	Teheránska univerzita, Glasgow Caledonian University
Národnosť	perzská
Vierovyznanie	šiitizmus
Rodina
Rodičia	Hadži Asadolláh Ferejdún (otec)
Súrodenci	Hosejn Ferejdún
Manželka	Sáhebeh Rúhániová (1968 – súčasnosť)
Deti	5
Odkazy
Hasan Rúhání na rouhani.ir
	Hasan Rúhání (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

Narodil sa 12. novembra 1948 v nábožensky založenej rodine ako Hasan Feridon. Priezvisko si neskôr zmenil na Rúhání, čo v perzštine znamená duchovný. Štúdiu náboženstva sa venoval už v detstve. V 70. rokoch nakoniec vyštudoval právo na Teheránskej univerzite, doktorát získal na Kaledónskej univerzite v škótskom Glasgowe.

V minulosti hlasno kritizoval Američanmi podporovaný autokratický režim šáha Rezu Pahlavího. Vtedy na seba upútal pozornosť Rúholláha Chomejního, ktorý bol vodcom revolúcie, ktorá v roku 1979 šáha zvrhla. Po revolúcii Rúhání vystriedal rad funkcií v štátnej správe, dvadsať rokov bol poslancom. V 80. rokoch sa zblížil s bývalým prezidentom Akbarom Hášemínom Rafsandžánínom, ktorému robil v rokoch jeho úradovania bezpečnostného poradcu. Od roku 1998 do roku 2005 bol Rúhání predsedom vplyvnej Najvyššej rady národnej bezpečnosti a robil bezpečnostného poradcu liberálnejšie založenému Muhammadovi Chátamímu, ktorý vystriedal vo funkcii prezidenta Rafsandžáního.

Ako hlavný vyjednávač o jadrovom programe (2003 – 2005) súhlasil s pozastavením obohacovania uránu. Keď sa stal prezidentom Ahmanínedžád Ruhání odstúpil a jeho nástupca jadrový program obnovil.

V apríli 2013 Ruhání oznámil, že sa bude v nadchádzajúcich prezidentských voľbách (14. júna) uchádzať o prezidentský úrad. Vo voľbách dokázal so ziskom 50,71 % hlasov hneď v prvom kole vyhrať nad piatimi konzervatívnymi kandidátmi. Prezidentský sľub zložil 4. augusta. Koncom roka bol nominovaný na Nobelovu cenu za mier. V prezidentských voľbách roku 2017 obhájil svoj post, keď získal 57 percent odovzdaných hlasov a zvíťazil tým s výrazným náskokom nad svojím hlavným súperom, konzervatívnym duchovným Ebráhímom Raísím, ktorý dostal 38 percent hlasov. Post zastával až do roku do prezidentských volieb roku 2021, kde už ale po dvoch funkčných obdobiach kandidovať nemohol.

Rúhaní bol počas svojej vlády považovaný za relatívne umierneného politika. Jeho vláda bola posledné dva roky terčom eskalujúcich sankcií zo strany USA po tom, čo americký prezident Donald Trump rozhodol o jednostrannom odstúpení svojej krajiny od jadrovej dohody z roku 2015. Na základe dohody Irán pozastavil svoj jadrový program výmenou za zmiernenie sankcií zo strany Spojených štátov.

Jeho bratom je Hosejn Ferejdún, ktorý patril medzi jeho najbližších politických poradcov.

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hasan Rúhání