Halleyho kométa (iné názvy: kométa Halley, 1P/Halley, nesprávne [a po česky]: Halleyova kométa) je periodická kométa s periódou približne 75,3 rokov. Je to najznámejšia periodická kométa. Pomenovaná je po astronómovi menom Edmund Halley. Naposledy bola v perihéliu v roku 1986, kedy ju navštívili kozmické sondy Vega 1, Vega 2 a Giotto. Jej najbližší návrat k Slnku sa očakáva 28. júla 2061.
1P/Halley | |
| |
Objav | |
---|---|
Objaviteľ | prehistorický |
Dátum objavu | 240 pred Kr. (možno 467 pred Kr.) |
Ostatné označenia | Halleyho kométa |
Elementy dráhy A | |
Epocha 2449400,5 JD (7. február 1994) | |
Excentricita (e) | 0,967 |
Veľká polos (a) | 17,8 AU |
Perihélium (q) | 0,586 AU |
Afélium (Q) | 35,1 AU |
Doba obehu (P) | 75,3 rokov |
Inklinácia (i) | 162,3° |
Posledné perihélium | 9. február 1986 |
Najbližšie perihélium | 28. júl 2061 |
Zoznam komét – periodických a neperiodických | |
V súčasnosti sa astronómovia domnievajú, že kométy pochádzajú z dvoch rozličných oblastí Slnečnej sústavy. Prvou je Kuiperov pás, disk úlomkov ľadu rozprestierajúci sa vo vzdialenosti 38 AU až 50 AU od Slnka. Druhou je Oortov oblak (alebo mračno), ktorého vnútorný okraj leží vo vzdialenosti 50 000 AU od Slnka. Krátkoperiodické kométy (s obežnou dobou kratšou ako 200 rokov) pochádzajú najmä z Kuiperovho pásu, naopak, dlhoperiodické kométy (s obežnou dobou nad 200 rokov) pochádzajú z Oortovho oblaku. Halleyho kométa je nezvyčajná v tom, že napriek svojej obežnej dobe, ktorá nepresahuje 200 rokov, pochádza z Oortovho oblaku. Predpokladá sa, že pôvodne bola dlhoperiodickou kométou, avšak gravitácia plynových obrov zmenila jej dráhu a kométa sa stala krátkoperiodickou. Halleyho kométa spolu s niekoľkými ostatnými kométami s podobnými dráhami tvoria tzv. Halleyho rodinu komét.
Dráha Halleyho kométy je veľmi eliptická a jej ohnisko leží v Slnku. Jej perihélium, najmenšia vzdialenosť od Slnka, je len 0,6 AU (nachádza sa medzi dráhami Merkúra a Venuše). Afélium dráhy kométy, najväčšia vzdialenosť od Slnka, je 35 AU, čiže zhruba vo vzdialenosti Pluta. Halleyho kométa sa po svojej dráhe pohybuje retrográdne, čiže v opačnom smere ako planéty. Ak by sme sa dostatočne vzdialili od severného pólu Slnka, kométa by sa pohybovala v smere pohybu hodinových ručičiek. Inklinácia dráhy je približne 162°, pričom väčšina z nej sa nachádza na juh od dráh planét našej Slnečnej sústavy.
Rýchlosť kométy vzhľadom k Zemi je jedna z najvyšších, pretože jej dráha je značne excentrická. Pri svojom prechode v roku 1910 sa kométa pohybovala rýchlosťou 70,56 km/s vzhľadom k Zemi.
O povrchu a zložení jadra kométy sme sa prvýkrát dozvedeli zo snímok sondy Giotto. Napriek tomu, že jej koma môže dosahovať dĺžku 100 miliónov kilometrov, jadro kométy je relatívne malé (sotva 15 km × 8 km × 8 km), tvarom pripomínajúce arašid. Jeho hmotnosť je relatívne malá, zhruba 2.2×1014 kg. Priemerná hustota je asi 0.6 g/cm3, z čoho vyplýva, že je značne pórovité. Albedo celej kométy dosahuje hodnotu 0,04, čo znamená, že len 4 percentá slnečného svetla sa odrazia späť do kozmického priestoru. Napriek tomu, že pri svojom priblížení k Slnku sa nám javí biela, v skutočnosti je čierna ako uhoľ. Jej jadro má albedo 0,03, čiže je ešte tmavšie. Postupne ako sa kométa približuje k Slnku, jej povrch sa vplyvom slnečného žiarenia otepľuje a materiál na jej povrchu sublimuje (prechádza z tuhého stavu hneď do plynného) a vytvára prúdy drobných čiastočiek unikajúcich preč z povrchu jadra. Perióda rotácie jadra je 52 hodín, pričom denná, Slnkom osvetlená strana je omnoho aktívnejšia, než nočná. Plyny, ktoré vyrážajú z povrchu, tvorí z 80-tich percent vodná para, 17-percentné zastúpenie má oxid uhoľnatý a asi 3 až 4 percentá tvorí oxid uhličitý so stopami uhľovodíkov.
Jadro je pokryté vrstvičkou prachu, ktorý zachytáva teplo. Každá väčšia častica prachu sa skladá z mnohých drobnejších, medzi ktorými sú buď prázdne alebo ľadom vyplnené medzery. Keď sa Halleyho kométa priblíži na svojej dráhe najbližšie k Slnku, teplota na jej povrchu môže dosiahnuť približne 77 °C. V tejto fáze obehu sa z jadra kométy uvoľňuje niekoľko ton plynu a prachu za sekundu. Zábery jadra ukazujú, že na povrchu sa nachádza aj niekoľko plytkých kráterov s priemerom približne 1 km.
Zem sa počas svojho obehu okolo Slnka dostáva dvakrát do blízkosti obežnej dráhy kométy. Z toho dôvodu sa na oblohe v tom čase objavujú meteory, ktorých materským telesom je práve Halleyho kométa. Na začiatku mája môžeme počas noci pozorovať zvyšky kométy v podobe roja Éta Akvaridy a ku koncu októbra sa na oblohe zjavuje roj Orioníd. Obežná dráha kométy križuje v období, keď sa na pozemskej oblohe zjavujú zmienené Éta akvaridy taktiež dráhu Marsu a tak sa v tomto období dá predpokladať meteorický roj aj na tejto planéte, hoci v tom čase by sme na Marse videli meteory vyletovať z okolia hviezdy Lambda Gemini.
Táto tabuľka obsahuje označenie rôznych návratov Halleyho kométy do perihélia. Napríklad, názov „1P/1982 U1, 1986 III, 1982i“ znamená:
Tabuľka uvádza aj ďalšie, staršie návraty k Slnku. Dátumy starších návratov sú približné, kvôli neistote v modelovaní negravitačných efektov.
Dátumy do roku 1531 sú podľa juliánskeho kalendára a od roku 1607 podľa gregoriánskeho kalendára.
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Halley's Comet na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
This article uses material from the Wikipedia Slovenčina article Halleyho kométa, which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Obsah je dostupný pod licenciou CC BY-SA 4.0, pokiaľ nie je uvedené inak. Images, videos and audio are available under their respective licenses.
®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Slovenčina (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.