Európska rada (angl.
European Council), neformálne nazývaná aj Samit EÚ je jednou z inštitúcii Európskej únie. Skladá sa z hláv štátov (prezidentov) a predsedov vlád členských štátov Európskej únie, z predsedu Európskej rady a z predsedu Európskej komisie. V krajinách, v ktorých má aktívnu úlohu prezident, sa zúčastňuje na samitoch on. V praxi je to prípad Francúzska, Fínska či Rumunska. Predseda Európskej rady a predseda Európskej komisie nemajú hlasovacie právo v Európskej rade. Členov Európskej rady často sprevádzajú ministri zahraničných vecí.
Európska rada | |
Logo Európskej rady | |
Prvé zasadnutie | 10. marec, 1975 |
---|---|
Typ | Inštitúcia Európskej únie |
Sídlo | Budova Europa |
Predseda | Charles Michel |
Web stránka | consilium.europa.eu |
Európska rada si volí predsedu na dva a pol roka. Predseda Európskej rady nesmie zastávať žiadnu vnútroštátnu funkciu.
Európska rada (angl. European Council, fr. Conseil Européen) nie je totožná s Radou Európy (angl. Council of Europe, fr. Conseil de l´Europe), ani s Radou Európskej únie (angl. Council of the European Union, fr. Conseil de l´Union européenne).
Európska rada zasadá najmenej dvakrát v priebehu pol roka, tieto stretnutia sa zvyčajne uskutočňujú v budove Justusa Lipsiusa v Bruseli. Zasadnutia Európskej rady vedie predseda Európskej rady, ktorým je od 1. decembra 2019 Charles Michel.
Európska rada vznikla na základe nepravidelných vrcholných stretnutí hláv štátov konaných od roku 1975. Inaugurálne stretnutie Európskej rady sa konalo v Dubline, počas predsedníctva Írska v Rade EÚ. Oficiálne bola táto prax zakotvená v Jednotnom európskom akte z roku 1986.
Európska rada má rozhodovaciu právomoc o smerovaní a politických prioritách EÚ pričom neprijíma právne predpisy. Je miestom, kde sa Európska rada zaoberá ťažkými a citlivými otázkami, ktoré nie je možné diskutovať na nižšej úrovni medzivládnej spolupráce. Jej výsledkami sú spoločná zahraničná a bezpečnostná politika EÚ, ktorá prihliada na strategické záujmy EÚ a dôsledky ktoré bude mať na obranu. Jej úloha je tiež navrhovať a vymenúvať volených kandidátov do určitých vysokých funkcií na úrovni EÚ.
Rozhodnutia príjma Európska rada zväčša konsenzom. Sú však prípady, kedy sa pri rozhodovaní uplatňuje jednomyseľnosť, napríklad pri hlasovaní o veciach, ktoré členské štáty považujú za citlivé (spoločná zahraničná a bezpečnostná politika, občianstvo, členstvo v EÚ,...) alebo keď sa rozhodnutia príjimajú kvalifikovanou väčšinou a to pri hlasovaní o návrhu Komisie alebo vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. V prípade hlasovania kvalifikovanej väčšiny musia byť splnené dve podmienky a to že za návrh hlasuje 55% členských štátov to znamená 15 z 27 členských štátov a keď návrh podporujú členské štáty, ktoré zastupujú najmenej 65% celkového počtu obyvateľov EÚ. Tieto postupy sa nazývajú aj pravidlom dvojitej väčšiny. Hlasovacie právo majú predsedovia vlád a hlavy štátov.
Lisabonská zmluva z roku 2009 určila, že funkcia predsedu Európskej rady je stála funkcia na plný úväzok. V Článku 15 Zmluvy o Európskej únii sa stanovuje aké úlohy predseda má a sú nimi najmä predsedníctvo zasadnutí Európskej rady pričom dáva impulzy jej práci, zabezpečuje prípravu zasadnutí Európskej rady a kontinuitu jej práce v spolupráci s predsedom Komisie a na základe práce Rady pre všeobecné záležitosti, podporuje snahu o súdržnosť a konsenzus v rámci Európskej rady a predkladá správu Európskemu parlamentu po každom zasadnutí Európskej rady.
Predseda Európskej rady tiež zastupuje EÚ na úrovni hláv štátov a predsedov vlád vo vonkajších vzťahoch v súvislosti s otázkami, ktoré sa týkajú spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky spolu s vysokým predstaviteľom Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Predseda Európskej rady zastupuje EÚ aj na medzinárodných samitoch obvykle v spolupráci s predsedom Európskej komisie.
Predseda Európskej rady je volený kvalifikovanou väčšinou Európskej rady na funkčné obdobie 2,5 roka s možnosťou opätovného zvolenia na jedno funkčné obdobie.
V nasledujúcom zozname je uvedený počet reprezentantov priradených k politickým alianciám a ich percentuálny pomer v hlasovaní.
Aliancie | Počet kresiel | Časť obyvateľstva EÚ | |
---|---|---|---|
Skupina Európskej ľudovej strany /EPP | 11 | 34,21 % | |
Obnovme Európu /OE | 7 | 25,32 % | |
Strana Európskych socialistov/SES | 6 | 17,71 % | |
Nezávislí politici/NP | 2 | 14,27 % | |
Európski konzervatívci a reformisti/EKR | 1 | 8,49 % | |
Spolu | 27 | 100,00 % |
Počet kresiel | ||||
---|---|---|---|---|
EPP | 40,74 % | |||
OE | 25,92 % | |||
SES | 22,22 % | |||
NP | 7,41 % | |||
EKR | 3,70 % | |||
Časť obyvateľstva EÚ | ||||
---|---|---|---|---|
EPP | 34,21 % | |||
OE | 25,32 % | |||
SES | 17,71 % | |||
NP | 14,27 % | |||
EKR | 8,49 % | |||
V nasledujúcom zozname sú uvedení predstavitelia Európskej rady, politická strana a európska politická strana, ktorej sú členmi.
Datum | Miesto | Predseda | Téma |
---|---|---|---|
1. – 2. december 1969 | Haag | Piet de Jong, Holandsko | Prvé zasadnutie hláv štátov a predsedov vlád Európskeho spoločenstva, Uznesenia o „dokončení, prehĺbení a rozšírení“ Európskeho spoločenstva |
19. – 21. október 1972 | Paríž | Georges Pompidou, Francúzsko | 2. Vrcholné zasadnutie hláv štátov a predsedov vlád, Rozhodnutie o politickej únii Európskej politickej spolupráce |
14. – 15. december 1973 | Kodaň | Anker Jørgensen, Dánsko | 3. Vrcholné zasadnutie hláv štátov a predsedov vlád, Rozhodnutie založiť Európsky dvor audítorov a Európsky fond regionálneho rozvoja |
9. – 10. december 1974 | Paríž | Valéry Giscard d’Estaing, Francúzsko | 4. Vrcholné zasadnutie hláv štátov a predsedov vlád, zasadá trikrát v priebehu roka pod názvom „Európska rada“ |
10. – 11. marec 1975 | Dublin | Liam Cosgrave, Írsko | Prvé riadne zasadnutie Európskej rady |
16. – 17. júl 1975 | Brusel | Liam Cosgrave, Írsko | Rozhodnutie o zavedení Európskeho cestovného pasu |
12. – 13. júl 1976 | Brusel | Gaston Thorn, Luxembursko | Rozhodnutie o priamych voľbách do Európskeho parlamentu od 1979 |
12. – 13. marec 1979 | Paríž | Valéry Giscard d’Estaing, Francúzsko | Založenie Európskeho menového systému |
25. – 26. jún 1984 | Fontainebleau | François Mitterrand, Francúzsko | Prekonanie krízy Euroskleróza prostredníctvom rozhodnutia o rozpočtovej zľave pre Spojené kráľovstvo známej tiež pod názvom Britská zľava, Britský bonus alebo Britský šek a zriadenie výboru Adonnino a výboru Dooge |
2. – 3. december 1985 | Luxemburg | Jacques Santer, Luxembursko | Dohoda o Jednotnom európskom akte: prvá významná reforma zmlúv vrátane rozhodnutia o dokončení jednotného trhu do konca roku 1992 |
9. – 11. december 1991 | Maastricht | Ruud Lubbers, Holandsko | Dohoda o Maastrichtskej zmluve podpísaná 7. februára 1992: založená Európska únia, zavedená Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika a spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí, zavedený Spolurozhodovací postup a Občianstvo Európskej únie, rozhodnutie o Európskej menovej únii |
21. – 22. jún 1993 | Kodaň | Poul Nyrup Rasmussen, Dánsko | Príprava EÚ na prijatie nových členských štátov v 2004, formulácia Kodanských kritérií pre budúce pristupujúce krajiny |
13. – 14. december 1996 | Dublin | John Bruton, Írsko | Dohoda o Pakte stability a rastu |
16. – 17. jún 1997 | Amsterdam | Wim Kok, Holandsko | Dohoda o Amsterdamskej zmluve podpísaná 2. októbra 1997 |
23. – 24. marec 2000 | Lisabon | António Guterres, Portugalsko | Diplomatické sankcie proti Rakúsku z dôvodu účasti politickej strany FPÖ vo vláde (opäť zrušená v septembri), Lisabonská stratégia pre sociálnu, ekonomickú a ekologickú obnovu do roku 2010 |
7. – 11. december 2000 | Nice | Jacques Chirac, Francúzsko | Dohoda o Zmluve z Nice podpísaná 26. februára 2001 |
15. – 16. jún 2001 | Göteborg | Göran Persson, Švédsko | prvý samit vo Švédsku sprevádzaný násilnými konfrontáciami medzi odporcami EÚ a políciou |
13. – 15. december 2001 | Laeken | Guy Verhofstadt, Belgicko | Zvolaný Európsky dohovor k vypracovaniu Zmluvy o Ústave pre Európu |
12. – 13. december 2002 | Kodaň | Anders Fogh Rasmussen, Dánsko | Rozhodnutie prijať desať štátov do 1. mája 2004 a podpísanie prístupových zmlúv 16. apríla 2003 v Aténach |
17. – 18. jún 2004 | Brusel | Bertie Ahern, Írsko | Dohoda o Zmluve o Ústave pre Európu podpísaná 29. októbra v Ríme |
16. – 17. jún 2005 | Brusel | Jean-Claude Juncker, Luxembursko | Zlyhanie finančného výhľadu na roky 2007 – 2013; Rozhodnutie o „čase na zamyslenie“ po odmietnutí ústavy EÚ v referendách vo Francúzsku a Holandsku |
21. – 22. jún 2007 | Brusel | Angela Merkelová, Nemecko | Dohoda o Lisabonskej zmluve podpísaná 13. decembra 2007 v Lisabone |
7. – 9. máj 2010 | Brusel | Herman Van Rompuy | Mimoriadny samit o kríze eura, uznesenie o Európskom mechanizme pre stabilitu, „záchranný balík“ vo výške presahujúcej 750 miliárd eur |
16. – 17. december 2010 | Brusel | Herman Van Rompuy | Rozhodnutie reformovať Zmluvu o fungovaní Európskej únie s úmyslom trvalého ukotvenia Európskeho mechanizmu pre stabilitu |
21. júl 2011 | Brusel | Herman Van Rompuy | Osobitný samit o ďalších opatreniach proti kríze eura |
8. – 9. december 2011 | Brusel | Herman Van Rompuy | Dohoda všetkých členských štátov s výnimkou Spojeného kráľovstva o vytvorení záväzných limitov dlhu a zodpovedajúcich sankcií, podpis zmluvy o pristúpení Chorvátska k Únii |
28. – 29. jún 2012 | Brusel | Herman Van Rompuy | Dohoda o balíku opatrení na podporu rastu vo výške 120 miliárd EUR a vytvorení bankovej únie ktorá je vedená ECB |
18. – 19. október 2012 | Brusel | Herman Van Rompuy | Dohoda o usmerneniach pre právny rámec jednotného mechanizmu dohľadu (bankový dohľad), o ktorej chcela Rada dosiahnuť dohodu do 1. januára 2013 |
24. – 25. október 2013 | Brusel | Herman Van Rompuy | Témami sú digitálna ekonomika, inovácie a služby (spoločný digitálny trh do roku 2015, dokončenie Európskeho výskumného priestoru); Podpora rastu, zamestnanosti a konkurencieschopnosti v Európe a Európskej bankovej únii |
19. – 20. marec 2015 | Brusel | Donald Tusk | Témami sú vytvorenie Energetickej únie, vzťahy s Ruskom a situácia na Ukrajine, príprava na samit Východného partnerstva v Rige. Okrem toho sa má dokončiť prvá fáza európskeho semestra 2015 |
18. – 19. február 2016 | Brusel | Donald Tusk | Témy sú Európska migračná kríza a úsilie o zachovanie členstva Spojeného kráľovstva v EÚ |
28. – 29. jún 2016 | Brusel | Donald Tusk | Medzi témy patrí okrem iného utečenecká kríza, výsledok britského referenda, pracovné miesta, rast a investície, a tiež globálna stratégia zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ a spolupráca medzi EÚ a NATO |
20. – 21. október 2016 | Brusel | Donald Tusk | Medzi témy patrí akým spôsobom posilniť kontrolu a vonkajšie hranice EÚ a návrat do Schengenu, stav prebiehajúcich rokovaní o dohodách o voľnom obchode, Parížska dohoda o zmene klímy a vzťahy s Ruskom a situácia v Sýrii |
15. december 2016 | Brusel | Donald Tusk | Medzi témy patrí podpora líbyjskej pobrežnej stráže, európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, spolupráca EÚ v oblasti vonkajšej bezpečnosti a obrany, Európsky fond pre strategické investície, stratégie vnútorného trhu a energetická únia, iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí, podpora prebiehajúceho procesu znovuzjednotenia Cypru a Dohoda o pridružení medzi Ukrajinou a EÚ |
3. február 2017 | Malta | Donald Tusk | Opatrenia na potlačenie prílivu nelegálnej migrácie a príprava na nadchádzajúce 60. výročie podpísania Rímskych zmlúv |
8. marec 2017 | Brusel | Donald Tusk | Témou je trojstranný spoločenský samit |
22. – 23. jún 2017 | Brusel | Donald Tusk | Samit bol orientovaný na bezpečnosť a obranu, zahraničné veci, zmenu podnebia, hospodárstvo, obchod a migráciu |
19. – 20. október 2017 | Brusel | Donald Tusk | Migrácia, obrana, vonkajšie vzťahy a digitalizácia |
14. – 15. december 2017 | Brusel | Donald Tusk | Obrana, „sociálne veci, vzdelávanie a kultúra“, migrácia, Jeruzalem, rokovania o brexite a samit eurozóny |
22. – 23. marec 2018 | Brusel | Donald Tusk | Obchod, brexit, útok v Salisbury, Turecko, západný Balkán, hospodárska a menová únia, zdaňovanie, digitálna Európa, jednotný trh, európsky semester, sociálne otázky, Parížska dohoda |
28. – 29. jún 2018 | Brusel | Donald Tusk | Migrácia, bezpečnosť a obrana, pracovné miesta, rast a konkurencieschopnosť, inovácie a digitálna Európa, dlhodobý rozpočet EÚ, vonkajšie vzťahy |
25. november 2018 | Brusel | Donald Tusk | Schválenie zmluvy o vystúpení Spojeného kráľovstva |
30. jún–2. júl 2019 | Brusel | Donald Tusk | Pravidelné obsadzovanie najvyšších pozícií EÚ (návrh predsedu Komisie, voľba predsedu Európskej rady, nominácia vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, nominácia prezidenta Európskej centrálnej banky) |
10. marec 2020 | Videokonferencia | Charles Michel | Prvé zasadnutie Európskej rady v podobe videokonferencie po roku 2016 kvôli pandémii koronavírusu |
17. – 21. júl 2020 | Brusel | Charles Michel | Mimoriadne stretnutie k rozvojovému plánu EÚ na zvládnutie hospodárskej krízy v roku 2020 v dôsledku pandémie koronavírusu a diskusia o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 |
15. – 16. október 2020 | Brusel | Charles Michel | Pandémia koronavírusu, vzťahy medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom, zmena klímy, vonkajšie vzťahy – vzťahy medzi EÚ a Afrikou, južné susedstvo, Bielorusko, Turecko, Let MH17 |
Dátum | Miesto | Poznámka | ||
23. – 24. 3. 2006 | Brusel | |||
15. – 16. 12. 2005 | Brusel | |||
16. – 17. 6. 2005 | Brusel | |||
22. – 23. 3. 2005 | Brusel | |||
16. – 17. 12. 2004 | Brusel | |||
4. – 5. 11. 2004 | Brusel | |||
17. – 18. 6. 2004 | Brusel | |||
12. – 13. 12. 2003 | Brusel | |||
16. – 17. 10. 2003 | Brusel | |||
19. – 20. 6. 2003 | Solún (Grécko) | |||
16. 4. 2003 | Atény | neformálne zasadanie | ||
20. – 21. 3. 2003 | Brusel | |||
17. 2. 2003 | Brusel | mimoriadne zasadanie | ||
12. – 13. 12. 2002 | Brusel | |||
24. – 25. 10. 2002 | Brusel | |||
21. – 22. 6. 2002 | Sevilla (Španielsko) | |||
15. – 16. 3. 2002 | Barcelona (Španielsko) | |||
14. – 15. 12. 2001 | Laeken (Belgicko) | |||
19. 10. 2001 | Gent (Belgicko) | neformálne zasadanie | ||
21. 9. 2001 | Brusel | mimoriadne zasadanie | ||
19. 10. 2001 | Gent (Belgicko) | mimoriadne zasadanie | ||
15. – 16. 6. 2001 | Göteborg (Švédsko) | |||
23. – 24. 3. 2001 | Štokholm | |||
7. – 9. 12. 2000 | Nice (Francúzsko) | |||
13. 10. 2000 | Biarritz (Francúzsko) | |||
19. – 20. 6. 2000 | Santa Maria da Feira (Portugalsko) | |||
23. – 24. 3. 2000 | Lisabon |
This article uses material from the Wikipedia Slovenčina article Európska rada, which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Obsah je dostupný pod licenciou CC BY-SA 4.0, pokiaľ nie je uvedené inak. Images, videos and audio are available under their respective licenses.
®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Slovenčina (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.