Drozofila Obyčajná

S ľuďmi zdieľa až 60% DNA. Za výskum s drozofilou (hlavne Drosophila melanogaster, ale aj s inými druhmi) bolo do roku 2018 udelených osem Nobelových cien.

Drozofila obyčajná
Samica a samec
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Kmeň (phylum) článkonožce (Arthropoda) Trieda (classis) hmyz (Insecta) Rad (ordo) dvojkrídlovce (Diptera) Čeľaď (familia) drozofilovité (Drosophilidae) Rod (genus) Drosophila Podrod (subgenus) Sophophora Druh (species) drozofila obyčajná (Drosophila melanogaster)
Vedecký názov
Drosophila melanogaster J. Meigen, 1830
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Bola prvým živočíchom vo vesmíre. 20. februára 1947 Američania vypustili raketu V2 z White Sands Missile Range. Drozofila bola použitá na skúmanie pôsobenia žiarenia vo veľkých výškach.

Pôvodom je z tropickej západnej Afriky (iný zdroj uvádza centrálnu Afriku). Je ľudský komenzál, čo je dôvod jej rozšírenia po celom svete. Vyvinuli sa približne pred 3,4 miliónmi rokov.

Má žltohnedú farbu a červené oči (môžu mať hnedé oči alebo aj žiadne). Bruško má čierne priečne pruhy. U tohto druhu je prítomný sexuálny dimorfizmus, samica je veľká 2,5 mm, samec je menší a má tmavšie bruško.

Muška kladie vajíčka hlavne do hnijúceho ovocia, vína, piva, octu a ďalších kvasiacich látok. Žijú aj v rozkladajúcich sa hubách, kaktusoch aj zdochlinách. Niekedy sú zodpovedné aj za prenos hubových ochorení na rastliny. Väčšinou netrpia chorobami, v laboratóriu však môžu mať problémy s roztočmi, hubami alebo baktériami.

Je to holometabolný hmyz. Vývoj je ovplyvnený teplotou - pri 18 °C 19 dní, pri 29 °C 9 dní od vajíčka po dospelého. Dospelé jedince žijú v priemere 45 dní, maximálne 80 dní. Môžu sa páriť 10 hodín po premene na imágo. Samica dokáže za život naklásť až 2 000 vajíčok. Larvy po vyliahnutí požierajú kvasnice a baktérie. Má tri larválne štádiá do kukly. Po zakuklení sa dospelý jedinec objaví za cca 4 dni.

Samice výrazne preferujú rozmnožovanie so svojimi bratmi. Navyše, samice sa nevyhýbajú páreniu so svojimi otcami a samce sa nevyhýbaju páreniu so svojimi sestrami, čo podporuje príbuzenské rozmnožovanie.

Už viac ako storočie slúži drozofila obyčajná ako modelový organizmus vo viacerých výskumoch, hlavne v molekulárnej a evolučnej biológii, genetike, neurovede. Je malá s krátkym a lacným životným cyklom, má iba štyri páry chromozómov a kladie veľa vajíčok, preto je veľmi vhodná na výskum. Jej genóm je ľahko manipulovateľný pomocou rôznych genetických techník.

S výskumom ako prvý začal pravdepodobne T. H. Morgan, keď v roku 1910 vznikol pri výskume dedičnosti prvý mutant s bielymi očami. Jeho študent Alfred Sturtevant v roku 1913 vytvoril prvú genetickú mapu, kde demonštroval lineárne radenie génov. Morgan preukázal, že genetická informácia sa prenáša pomocou chromozómov, za čo získal v roku 1933 Nobelovu cenu. Hermann Joseph Muller (tiež Morganov študent) v roku 1927 experimentoval s vplyvom röntgenového žiarenia na dedičnosť. Zistil, že u múch, ktoré boli tomuto žiareniu vystavené sa zvýšilo množstvo mutácii. Neskôr v roku 1946 za svoj výskum získal Nobelovu cenu. George Wells Beadle a Edward Lawrie Tatum 1958 dostali Nobelovu cenu za výskum génov. Max Delbrück, Alfred D. Hershey a Salvador E. Luria použili drozofilu na výskum v oblasti mechanizmov replikácie a genetiky vírusov, čo im prinieslo Nobelovu cenu. V roku 1995 bola udelená ďalšia Nobelova cena, Edward B. Lewis, Christiane Nüssleinová-Volhardová a Eric F. Wieschaus ju získali za svoj objav týkajúci sa genetického ovládania skorého embryonálneho vývoja drozofily. a na svoj výskum použili práve drozofilu obyčajnú. V roku 2000 bol jej kompletný genóm sekvenovaný.