Berlínsky Múr: Múr rozdeľujúci Berlín a Nemecko počas studenej vojny

Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.

Rozdeľoval od 13. augusta 1961 do 9. novembra 1989 mesto Berlín na východnú časť patriacu do východoeurópskeho, socialistického bloku a západnú časť patriacu do západoeurópskeho, demokratického bloku.

Po skončení vojny bolo Nemecko na základe Postupimskej konferencie rozdelené do štyroch okupačných zón a podobne bolo aj hlavné mesto Berlín rozdelené do štyroch sektorov. Postupne dochádzalo k zvyšovaniu napätia medzi mocenskými blokmi, ktoré spôsobili viaceré Berlínske krízy.

• 23. jún 1948 – začala blokáda Berlína, trvajúcej takmer jeden rok – do 12. mája 1949
• 23. máj 1949 – na území západných okupačných zón bola založená Nemecká spolková republika (NSR)
• 7. október 1949 – ako reakcia na vyhlásenie NSR bola na území sovietskej okupačnej zóny založená Nemecká demokratická republika (NDR), sovietsky sektor Berlína sa stal jej hlavným mestom.

Týmito udalosťami bolo rozdelenie mesta fixované politicky. Veľký význam pre vybudovanie berlínskeho múru hrala skutočnosť, že od roku 1949 do 1961 územie NDR opustili takmer tri milióny obyvateľov, z veľkej časti odborníci s dobrým vzdelaním. Väčšina z nich sa rozhodla opustiť NDR cez Berlín, kde hranica prebiehala stredom mesta a nebola tak kontrolovateľná.

 

 

Štátne a stranícke orgány NDR rozhodli na základe týchto okolností vykonať opatrenia, ktoré mali zabrániť útekom občanov. Ešte 15. júna 1961 dementoval Walter Ulbricht na svojej tlačovej konferencii akékoľvek úmysly hranicu v Berlíne uzavrieť. K rozhodnutiu došlo zrejme na stretnutí najvyšších predstaviteľov Varšavskej zmluvy v Moskve 3. až 5. augusta 1961 po konzultáciách so sovietskym vedením. Dňa 11. augusta 1961 schválila ľudová komora NDR moskovské uznesenia a 12. augusta 1961 prijala ministerská rada NDR uznesenie o nasadení ozbrojených síl krajiny na hraniciach v Berlíne a o ich uzatvorení. Západné informačné služby boli síce informované o týchto úmysloch, boli však prekvapené ich rýchlym uskutočnením.

V noci z 12. augusta na 13. augusta 1961 obsadili ozbrojené sily NDR (armáda, polícia, pohraničná stráž a jednotky podnikových milícií) hranice k Západnému Berlínu a prerušili spojenie medzi východným a Západným Berlínom. V nasledujúcich týždňoch a mesiacoch došlo k vybudovaniu opevnení hraníc medzi NDR a SRN, čo upevnilo nepriepustnosť hraníc medzi štátmi Varšavskej zmluvy a okolitými štátmi. Tieto hranice sa aj z toho dôvodu označujú ako „železná opona“.

Múr mal celkovú dĺžku 165 km (45 km ako hranica medzi Západným a Východným Berlínom a 120 km medzi Západným Berlínom a Brandenburskom).

 

Aj po vybudovaní múru dochádzalo na hranici k dramatickým pokusom o útek. Na miestach, kde múr ešte nebol dostatočne vysoký alebo chránený, respektíve v domoch, ktoré stáli priamo pri múre a kde ešte neboli zabetónované okná, sa stovkám občanov podaril útek do západných sektorov, často s nasadením vlastného života.

Povel k použitiu strelnej zbrane síce existuje už od prvého dňa, k ich nasadeniu však došlo až niekoľko dní neskôr. K prvému známemu prípadu zastrelenia utečenca došlo 24. augusta 1961, k poslednému 6. februára 1989.

Počas 28-ročnej existencie Berlínskeho múru tu pri pokuse o útek zomrelo najmenej 238 občanov, často aj v dôsledku vykrvácania, pretože východonemecká pohraničná stráž nechala zranených niekoľko hodín v oblasti strážnych pásov bez pomoci ležať. Podľa dnešných odhadov bolo za nepovolené opustenie republiky alebo pokus o útek (§ 213 trestného zákonníka NDR) odsúdených okolo 75 000 občanov s trestami odňatia slobody do dvoch rokov (v ťažších prípadoch do päť rokov).

 

Pamätná je návšteva prezidenta USA J. F. Kennedyho pri múre v roku 1963, ktorý svoju reč ukončil nemecky prednesenou vetou „Ich bin ein Berliner!“ („Som Berlínčan!“).

12. júna 1987 americký prezident Ronald Reagan pred Brandenburskou bránou v západnom Berlíne vyhlásil: „Mr. Gorbachev, tear down this wall.“ (Pán Gorbačov, zbúrajte tento múr). Analytici komentovali jeho vyhlásenie v tej dobe ako zbožné želanie, vzdialené od reality.

 

Pád Berlínskeho múra 9. novembra 1989 sa však odohral rovnako prekvapujúco rýchlo ako jeho stavba. V posledných dňoch svojej existencie sa východonemecké stranícke vedenie zaoberalo diskusiami o nutných zmenách, okrem iných aj diskusiou o hraniciach. Na tlačovej konferencii 9. novembra 1989, prenášanej televíziou, prečítal člen politického byra, Günter Schabowski, krátko pred siedmou hodinou večer akoby mimochodom zo svojich poznámok uznesenie ministerskej rady, podľa ktorého sú cesty aj do západného zahraničia povolené a môžu sa uskutočniť cez všetky pohraničné prechody. Na otázku, od kedy toto uznesenie vstupuje do platnosti, odpovedá Schabowski, podľa môjho názoru „ihneď“.

 

 

O histórii múru sa možno dozvedieť aj v múzeu Dom na Checkpoint Charlie (Haus am Checkpoint Charlie), (nachádza sa na bývalom prechode Checkpoint Charlie).

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Berlínsky múr