Andrej Kmeť

november">19. november 1841, Bzenica – † 16. február 1908, Turčiansky Svätý Martin) bol rímskokatolícky kňaz, slovenský polyhistor, archeológ, geológ, mineralóg, paleontológ, historik, botanik, mykológ a etnograf.

Andrej Kmeť
slovenský archeológ, geológ, historik, botanik a etnograf
Narodenie	19. november 1841 Bzenica, Slovensko
Úmrtie	16. február 1908 (66 rokov) Turčiansky Svätý Martin, Slovensko
Odkazy
Commons	Andrej Kmeť
Portál vied o Zemi  Biologický portál  Biografický portál

Jeho otec bol Štefan Kmeť a matka Alžbeta Kabinová. Narodil sa ako syn dedinského kováča v Bzenici. Bol najmladší z ôsmich detí. Ako šesťročný začal chodiť do školy v Žarnovickej Hute, čo bolo pre neho základom pre štúdium na gymnáziu v Banskej Štiavnici. Už tu sa prejavila jeho životná záľuba – botanika. Na škole vyučovali významní členovia rádu piaristov. Vyučovalo sa v nemeckej reči. Po skončení šiestej triedy gymnázia prešiel do siedmej triedy tzv. malého seminára v Trnave. Tam ukončil aj ôsmu triedu a teológiu odišiel študovať do Ostrihomu. Po štúdiách pôsobil ako miestny kaplán v Senohrade, neskôr ako farár v Krnišove (1873-1878). V období rokov 1878 až 1905 pôsobil v Prenčove. Od roku 1906 žil na odpočinku v Martine. Andrej Kmeť, posledný slovenský polyhistor, zomrel v Turčianskom Svätom Martine 16. februára 1908.

 

Napriek tomu, že nemal odborné vzdelanie v tomto odbore, bol jeden z prvých slovenských vzdelancov, ktorý sa systematicky venoval archeológii. Jeho súčasníci ho nazývali slovenský Schliemann. Pri svojich výskumoch v Beši vykopal a zachránil kostru mamuta.

Okrem archeológie sa venoval aj folkloristike. Už ako študent vydal zbierku vianočných ľudových piesní, počas kňazskej činnosti zapisoval ľudové povesti a rozprávky, skúmal zvyky, obyčaje, zbieral výšivky a čipky, ktoré propagoval doma i v zahraničí. V roku 1873 zorganizoval expozíciu výšiviek z Hontu na svetovej výstave vo Viedni. V roku 1891 prezentoval slovenské čipky na česko-slovenskej jubilejnej výstave a v roku 1895 na Národopisnej výstave česko-slovenskej v Prahe. S týmito slovenskými vzácnosťami sa zúčastnil v roku 1893 na svetovej výstave ženských prác v Paríži. Bol tiež, v roku 1904, na slovanskej výstave v USA. Spoluorganizoval výstavu čipiek v Martine, ktorá sa uskutočnila v roku 1887 a výstavu ľudovej umeleckej výroby v Honte roku 1895. Z jeho iniciatívy bola roku 1910 založená účastinná spoločnosť Lipa v Martine a Výšivkárske družstvo v Skalici.

V oblasti geológie, mineralógie, paleontológie spolupracoval s profesormi Baníckej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici. Našiel viacero nových druhov rastlín, preto podľa neho pomenovali okolo 40 rastlín, najmä ruží, a húb.

Andrej Kmeť zostavil herbár, ktorý obsahuje 72 tisíc položiek, z toho 39 tisíc vyšších rastlín (okolo 6 tisíc ruží), 8 tisíc nižších rastlín, ako aj 25 tisíc húb a slizoviek. Sústredil zbierku semien obsahujúcu 1733 vzoriek patriacich k 516 rodom. Herbár je uložený v Slovenskom národnom múzeu.

Roku 1892 navrhol založiť Slovenskú učenú spoločnosť so sídlom v Martine a s filiálkami vo všetkých slovenských mestách. Sám vypracoval návrh jej stanov, ktoré boli prijaté. Tento jeho počin predstavuje historický medzník vo vývine slovenskej národnej vedy.

Kde Kmeť účinkoval, tam všade bojoval proti alkoholizmu, založil školskú štepnicu, cirkevnú knižnicu, čitateľský spolok, roľnícku technickú a hospodársku knižnicu, ovocinársky spolok.

Podliehal antisemitským predsudkom charakteristickým pre svoju dobu a vzhľadom na osobné skúsenosti a skúsenosti iných. V liste K. A. Medveckému sa napr. sťažoval: „Žid je pánom v sklepe, žid je pánom v krčme, žid je pánom vo veľkých dielňach, žid je pánom v palácoch, v kráľovských dvoroch, žid je pánom v súdnej stolici, vo dvoranách zákonodarných, a žid je pánom v chalupe roľníkovej, v rodine, v škole, ba i v kostoloch a v súkromnosti sŕdc, poneváč je pánom v novinách, a pánom groša, chleba, odevu a celého nášho bytia a hnitia.“

Písal popularizačné brožúrky a články nielen do slovenských časopisov a novín, ako boli napr. Obzor, Katolícke noviny, Národné noviny, Orol, Národný hlásnik, Pútnik svätovojtešský a iné, ale aj do inojazyčných, ako bol Österreichische botanische Zeitschrift, Uhorské noviny, Deutsche botanische Monatschrift a pod.

Dielo v elektronickej podobe

• Sitno a čo s neho vidieť. Ružomberok: Fr. Rich. Osvald, 1901. 140 s. - dostupné v Digitálnej knižnici UKB

Jeho meno dnes nesie cena ministerstva kultúry za mimoriadny a vedecký prínos v oblasti slovenského múzejníctva, galerijníctva, etnografie a folkloristiky.

Na jeho počesť boli pomenované nasledujúce nové taxóny húb (slovenské názvy sú iba orientačné):

Druhy

• 1888: Tubercularia kmetiana Bäumler  – Hlivka Kmeťova
• 1889: Urocystis kmetiana Magnus  – Sneťovec Kmeťov
• 1891: Cucurbitaria kmetii Bäumler  – Kukurbitária Kmeťova
• 1891: Radulum kmetii Bres.  – Eichlerovka Kmeťova
• 1897: Polyporus kmetii Bres.  – Tvarohovec Kmeťov
• 1897: Tympanis kmetiana D. Sacc.  – Tympania Kmeťova
• 1903: Lachnella kmetii Rehm  – Lachnelka Kmeťova
• 1905: Hymenobolus kmetii Rehm  – Hymenobol Kmeťov
• 1905: Ombrophila kmetii Rehm  – Vlahovka Kmeťova
• 1920: Trametes kmetii Bres.  – Pórovka drobnopórová Kmeťova
• 2013: Antrodia kmetii Vlasák  – Trúdnikovček Kmeťov

Variety

• 1897: Trametes stereoides var. kmetii Bres.  – Pórovka drobnopórová Kmeťova

• HOLLÝ, Karol: Andrej Kmeť a slovenské národné hnutie : Sondy do života a kreovanie historickej pamäti do roku 1914. Bratislava : Veda  – Historický ústav SAV, 2015. 279 s. ISBN 978-80-224-1480-7

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Andrej Kmeť

• Záznam o narodení a krste v matrike farnosť Hliník nad Hronom; pokrstený ako Andreas Kmett