Žlna Zelená: Druh vtáka rodu Picus

ešte napr. PSP z roku 1940], v dávnej slovenčine: strakopud zelený, v Bernolákovom slovníku: zelení ďaťel, s bruchem popelavím; lat. Picus viridis) je druh z čeľade ďatľovité. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov žlna zelená patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je stúpajúci, stavy v Európe sa v rokov 1980 – 2013 mierne zvýšili.

Žlna zelená
Stupeň ohrozenia
(globálne, na Slovensku)
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň epitelovce (Eumetazoa) Skupina dvojstranovce (Bilateralia) Vývojová vetva druhoústovce (Dueterostomia) Kmeň (phylum) chordáty (Chordata) Podkmeň (subphylum) stavovce (Vertebrata) Nadtrieda (superclassis) čeľustnatce (Gnathostomata) Stupeň štvornožce (Tetrapoda) Trieda (classis) vtáky (Aves) Podtrieda (subclassis) pravé vtáky (Ornithurae) Nadrad (superordo) letce (Neognathae) Rad (ordo) ďatľotvaré (Piciformes) Čeľaď (familia) žlnovité (Picidae) Rod (genus) žlna (Picus) Druh (species) žlna zelená (Picus viridis)
Vedecký názov
Picus viridis Linnaeus, 1758
Mapa rozšírenia žlny zelenej
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Je to vták veľký ako hrdlička záhradná. Dosahuje dĺžku tela 31 - 33 cm, rozpätie krídel 40 – 42 cm a maximálnu hmotnosť 170 – 180 g. Je prevažne olivovo zelená s červeným temenom hlavy. Pri lete má žiarivo žltú kostrč a mriežkované letky. Samec má červené pierka v čiernych fúzoch a samica ich má celé čierne. Mláďatá sa líšia matne červeným temenom hlavy a škvrnitým telom. Lieta vo vlnovkách. Bežne sa zdržuje v korunách stromov, často však hľadá potravu na zemi (najmä v mraveniskách, mravce sú jej hlavnou potravou).

Už koncom zimy, v mesiacoch február a marec, sa začínajú veľmi často ozývať. Volajú chechtavo „glyk glyk glyk glyk“ alebo "klü-klü-klü" za sedu aj počas letu.

Hojne rozšírená po celom území Slovenska. Vo vyšších polohách je zriedkavejšia. Hniezdenie je evidované do nadmorskej výšky 700 – 800 m n. m.. Súvislým lesným komplexom sa vyhýba. Žlna zelená je stály vták.

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 1 200 – 2 000, zimujúcich jedincov 2 500 – 5 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998 a 2001 žiadny. V roku 2014 LC – menej dotknutý. Európsky ochranársky status SPEC2 – druhy, ktorých globálne populácie sú koncentrované v Európe, ale majú tam nevhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia D – ustupujúci druh..

Otvorená krajina s lesíkmi, kde sa je veľa okrajov lesov s lúkami a s pasienkami s množstvom mravenísk. Riedke lesy, lesy s množstvom rôznovekých plôch. Sady a parky.

Hniezdi vo svetlých lesoch, parkoch a ovocných sadoch v apríli až máji raz ročne. Hniezdo je umiestnené v dutine (vytesanej) s okrúhlym alebo oválnym otvorom s priemerom 5,5 – 7,5 cm. Hĺbka dutiny býva od 25 – 60 cm, šírka 15 cm. Samica znáša 5 až 7 bielych vajec, na ktorých sedia obaja rodičia počas 16 až 17 dní a mláďatá kŕmia tiež obaja rodičia na hniezde asi 19 dní a potom ešte 14 dní prikrmujú.

Živí sa mravcami a ich larvami, menej iným hmyzom.

Zaslúži si ochranu ako iné druhy ďatľov. Žlna zelená je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 663,87 € (Vyhláška MŽP č. 579/2008 Z.z.).

Môže spôsobovať škody na zateplených fasádach budov.

•  
  Ilustrácia, samec (červené pierka v čiernom fúze), samica a škvrnité mláďa
•  
  Samec
•  
  Vajíčka
•  
  Kŕmenie mláďaťa v hniezdnej dutine
•  
  Mláďa
•  
  Kompozitná fotografia – pomôcka na ľahšie spoznanie druhu

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Žlna zelená
•   Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Žlna zelená

• hlasová ukážka z projektu Českého rozhlasu Hlas na každý deň
• Hlas žlny zelenej na xeno-canto zoznam nahrávok bez mapy (rýchlejšie) alebo zoznam nahrávok s mapou. (po anglicky)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Grünspecht na nemeckej Wikipédii a European green woodpecker na anglickej Wikipédii.