Guyra

Guyra (karaiñe'ẽme: Ave, pájaro) mymba ipepo ha ovevéva, hetyma mokõi ha hete haguepáva.

Guyra
 
Guyra
Guyra
Guyra juehegua hetava
Tekovekuaaty ñemohenda
Tavetã: Animalia
Pehẽ'a: Chordata
Pehẽ'aguy: Vertebrata
Pehẽ'aguyve: Gnathostomata
Jueheguasãrusu: Tetrapoda
Jueheguasã: Aves
Linnaeus, 1758
[editar datos en Wikidata]

Guyra rekove ypykue ha hetepy ñemoambue rembiasakue

Moõguipa ou'ypyraka'e guyra, niko, heta ára oiko oñeg uahẽ'ỹre peteĩ ñe'ẽme, ha katu na'ymaitéi tembikuaajarakuéra oñemoĩ oñoñe’ẽme ha he'i hikuái guyra ouha umi Tejujero Pymymbágui (Dinosaurio Terópodos) oñemoambueva'ekue arapa'ũ hérava Mymbambyterévape (Mesozoico). Ko'ã mba'e oje'e ojejuhu rire Alemania-pe peteĩ guyra joguaha ijitapyréva (fósil) oñembohérava “Pepo'yma” (Archaeopteryx). Ary 1960 guive oñemoneĩ guyra ouha Tejujerógui. China-pe ojejuhuvévo Tejujero ijitapyréva ha hague guyráva omoañete tembikuaajarakuérape, guyra Tejujeroha. Guyra ha Tejujero heta mba’épe ojojogua; ikanguekuéra piteĩcha, jepémona hasy jaikuaa porã hag ua, umi hyekue peteĩcha avei, haguekuéra ojojoguánte avei, ko'ã mba'e he'i ñandéve ha’ekuéra oño’anaha.

Tekopytee

Haimete opavave guyra ovevekuaa, ha ou ijypykue ovevekuaava'ekuégui, oĩ jepe ningo ikatu'ỹva oveve. Avei hetekuéra oñemoambue ikatu hag uáicha oveve porãve. Ikangue ijapytekua ivevyive hag ua. Umi ijyva imbarete añetete, ikatu hag uáicha ipu'aka umi tuichaicháva taguére, oipurúva ovevekuévo.

Ipyti'a kangue tuicha ha hakamby ha ojoko umi ho'okuéra oipurúva oveve jave. Hañykãnguéra ipo'i puku ha hatã ha nahãiri rupi iñakã vevyive.

Ipire nda'ikuái ha upéicha rupi ndaikatúi oñembopiro'y ty'ái rupive. Ovevekuévomante, yvytu ombopiro'y chupe, upéicha rupi opyta jave peteĩ hendápe jahechava'erã katuete ijuku’ahína.

Tembi'uje'u

Mba'épa ho'u rupi guyrakuéra ikatu:

  • Mu'ũ'uháva: (Insectívoras) Ho'u mu'ũ (insecto).
  • Ka'avo'uháva: (Herbívoras) Okaru ka'avóre, yva ha yva ra'ỹire.
  • So'o'uháva: (Carnívoras) Ho'u so'o.
  • Opamba'e'uháva: (Omnívoras) Ho'u ka'avo, ka'avo ra'ỹi, yva, mu'ũ, so'o ha ojuhúva guive.

Ñemoña

Guyrakuéra niko ombo'a, oñemoña tupi'a rupive. Upevarã guyra kuimba’éva oiporenova’erã guyra kuñáme, (apareamiento) upéi pe tupi’a okakuaa guyra kuña retepýpe, ombo’a peve.

Oja porã hag̃ua umi tupi'a guyrakuéra oñangareko hese anitei ho'ysãve hete'akukuégui, upevarã guyra kuñáva oñeno hupi'a ári, oĩ guyra ojopyrúva mokõivéva, ha oĩ avei guyra kuimba'éva añónte oñenóva tupi'a ári. Ko mba'épe ñambohéra Ñembojakatu (Incubación). Og̃uahẽvo hi'ára, upe guyra ra'y, ojoka ipire ha osẽ okápe.

Guyra Paraguái Hendapegua, Anambeta ha mboýpa

Paraguáipe jaguereko mokõipa mokõi (22) Hendapegua, (Orden) pokõipa (70) Anambeta (Familia) ha poteĩsa poapypa (680) guyra oikoéva ojuehegui. Ko’ápe péina ambohysýi Hendapegua ha Anambeta rupive:

  • Struthioniformes
  • Tinamiformes
  • Podicipediformes
    • Podicipedidae (Ype) - 5
  • Pelecaniformes
    • Anhingidae (Mbigua mbói) - 1
    • Phalacrocoracidae (Mbigua) - 1
  • Ciconiiformes
    • Ardeidae (Hoko) - 14
    • Ciconiidae (Tujuju) - 3
    • Threskiornithidae (Ajajái) - 6
  • Phoenicopteriformes
    • Phoenicopteridae (Guarimbo) - 1
  • Anseriformes
  • Falconiformes
  • Galliformes
    • Cracidae (Jaku) - 6
    • Phasianidae (Uru) - 1
  • Gruiformes
    • Rallidae (Ypaka'a) - 22
    • Aramidae (Karáũ) - 1
    • Heliornithidae (Ypeky) - 1
    • Cariamidae (Sarĩa) - 2
  • Charadriiformes
    • Charadriidae (Mbatui) - 5
    • Recurvirostridae (Tetéũ) - 1
    • Jacanidae (Aguapeaso) - 1
    • Rostratulidae (Aguateros) - 1
    • Scolopacidae (Jakavere) - 17
    • Phalaropodidae (Chululu) - 2
    • Laridae (Ojaja) - 2
    • Sternidae (Atĩ) - 3
    • Rynchopidae (Rayadores) - 1
  • Culumbiformes
  • Psitaciformes
  • Cuculiformes
    • Cuculidae (Piriríta) - 12
  • Strigiformes
    • Tytonidae (Suinda) - 1
    • Strigidae (Ñakurutũ) - 15
  • Caprimulgiformes
    • Caprimulgidae (Yvyja'u) - 14
    • Nyctibiidae (Urutau) - 3
  • Apodiformes
    • Apodidae (Mbyju'i) - 6
    • Trochilidae (Mainumby) - 17
  • Trogoniformes
    • Trogonidae (Suruku'a) - 3
  • Coraciiformes
    • Momotidae (Guyra paja) - 2
    • Alcedinidae (Javatĩ) - 5
  • Galbuliformes
    • Bucconidae (Chakuru) - 4
  • Piciformes
  • Paseriformes
    • Dendrocolaptidae (Arapasu) - 12
    • Furnariidae (Ogaraity) - 44
    • Thamnophilidae (Che'oropara) - 22
    • Formicariidae (Chululu) - 3
    • Conopophagidae (Tokotoko) - 1
    • Rhinocryptidae (Guyra'i ñu) - 3
    • Cotingidae (Guyrapõ) - 4
    • Tyrannidae (Pitogue) - 104
    • Pipridae (Tangara) - 6
    • Phytotomidae (Cortarrama) - 1
    • Corvidae (Aka'ẽ) - 3
    • Hirundinidae (Mbyju'i) - 13
    • Troglodytidae (Masakaragua'i) - 6
    • Mimidae (Guyra ñe'ẽngatu) - 2
    • Poliotilidae (Siritui) - 2
    • Turdidae (Havía) - 7
    • Motacillidae (Guyra tape) - 6
    • Vireonidae (Chivíro) - 3
    • Parulidae (Pyti'ajumi) - 7
    • Coerebidae (Sai) - 3
    • Thraupidae (Sái hovy) - 30
    • Tersinidae (Piriguitĩ) - 1
    • Emberizidae (Havía) - 49
    • Icteridae (Guyraũ) - 20
    • Fringillidae (Parachi) - 1
    • Passeridae (Guyra tupão) - 1

Guyrakuéra réra Guaraníme

Mandu'apy

Arandukakuéra purupyre

  • DEL CASTILLO, H. (Compilador) Guyra Paraguay (2.004) Lista Comentada de las Aves de Paraguay. Annotated checklist of the birds of Paraguay, Asunción, Paraguay.
  • GUASCH, A. (2.002) Diccionario Básico Guarani – Castellano, Castellano – Guarani. Nueva Edición por Bartolomeu Melia. Asunción - Paraguay. Centro de estudios Paraguayos “Antonio Guasch” (CEPAG).
  • KINDERSLEY, P. y otros. Diccionario visual del universo. (1996) Santiago - Chile. Editorial Amereida S. A.
  • KRIVOSHEIN DE CANESE, N. & ACOSTA ALCARAZ, F. Diccionario Guarani – Español Español – Guarani. Tercera Edición (2.006) Asunción – Paraguay. Ediciones y Arte S. A.
  • Microsoft ® Encarta ® 2008. © 1993-2007 Microsoft Corporation. Reservados todos los derechos.
  • NAROSKY, T. &YZURIETA, D. (2.006) Guía para la Identificación de las Aves del Paraguay. Primera Edición en español. Buenos Aires Argentina. Vázquez Mazzini Editores.
  • SEAM / Guyra Paraguay / PRODECHACO (2001). Especies Silvestres del Paraguay, Guia de Identificación de Especies con Importancia Económica. PRODECHACO. Asunción, Paraguay
  • TRINIDAD SANABRIA, L. Mi Pequeño Avañe’ẽ de mochila. Segunda Edición (2.007) Buenos Aires - Argentina. Editoral Ruy Díaz S. A. E. I. C.
  • es.wikipedia.org/wiki/Aves
  • es.wikipedia.org/wiki/Evolución_de_las_aves
  • es.wikipedia.org/wiki/Origen_de_las_aves
  • losanimalesjor.galeon.com/
  • profesores.fi-b.unam.mx/
  • thales.cica.es/
  • euskalnatura.net/

Joaju

Wikcionario

Tags:

Guyra rekove ypykue ha hetepy ñemoambue rembiasakueGuyra TekopyteeGuyra TembiujeuGuyra ÑemoñaGuyra Paraguái Hendapegua, Anambeta ha mboýpaGuyra kuéra réra GuaranímeGuyra ManduapyGuyra Arandukakuéra purupyreGuyra JoajuGuyraKaraiñe'ẽMymba

🔥 Trending searches on Wiki Avañe'ẽ:

Tadeo ZarrateaUruguáiAlemáñaMoñái22 jasyrundyMing ñemoñangaVugáriaChékiaFrida Kahlo27 jasypakõiTavakuairetãKolómbiaLambare (tuvicha)Rrumáñañe'ẽÑe'ẽpotyRrómaTetãnguéra Yvy ape ári1954TerereMba'apohára ÁraAnimeMunhwa Broadcasting CorporationGuarani Ñe'ẽysajakuaaMburuvi otománoVaviéraÑemuha Ycuá Bolaños jekáiTunísia2 jasyporundy9 jasypokõiMauro Lugo26 jasyteĩAranduka ÁraSelánda PyahuMburuvichavy rape13 jasyapyDavid Abdón Galeano OliveraArapokõindy MarangatuKa'i Ladrillo23 jasypoapyRíchard VágnerTekoha rendaFIFA Tembiesarái Yvypavẽ 1934Arapoteĩ marangatuAloe veraPeru MoliniersYvy (yvóra)1919Ingleñe'ẽÑati'ũPytundyryChicharõ21 jasyapyKamerũPara HapõAsiaDetroit19 jasypoapy27 jasyporundyTetãnguéra YvýiAlemañañe'ẽAravoKa'avoTahýi2005Pakitã17 jasyteĩKuala LumpurAjutyrõka1926Turismo aventura ParaguáipeÑemoha'anga omýiva30 jasypoteĩTángo (jeroky)🡆 More