Španielčina (po španielsky: español; úplné alebo čiastočné synonymum: kastílčina - po španielsky: castellano) je románsky jazyk, ktorý vznikol na Pyrenejskom polostrove v Európe; dnes je globálnym jazykom, ktorým ako materinským jazykom hovorí takmer 500 miliónov ľudí, hlavne v Španielsku a v Amerike.
Je to druhý najpoužívanejší materinský jazyk na svete po mandarínskej čínštine a štvrtý najpoužívanejší jazyk na svete po angličtine, mandarínskej čínštine a hindčine.
španielčina kastílčina (español, castellano) | |
Región | Španielsko, Hispanoamerika, Rovníková Guinea |
---|---|
Počet hovoriacich | 489 miliónov ako materinský jazyk (2020) 75 miliónov ako druhý jazyk a hovoriacich s obmedzenou kapacitou + 22 miliónov študentov |
Poradie | 2 |
Klasifikácia | indoeurópske jazyky
|
Písmo | (španielska) latinka španielske Braillovo písmo |
Postavenie | |
Úradný jazyk | Argentína, Bolívia, Čile, Kolumbia, Kostarika, Kuba, Dominikánska republika, Ekvádor, Salvádor, Rovníková Guinea, Guatemala, Honduras, Mexiko, Nikaragua, Nové Mexiko (USA), Panama, Paraguaj, Peru, Portoriko (USA), Španielsko, Uruguaj, Venezuela, Západná Sahara Európska únia jeden zo 6 jazykov OSN |
Regulátor | Real Academia Española (Španielska kráľovská akadémia) |
Jazykové kódy | |
ISO 639-1 | es |
ISO 639-2 | spa |
ISO 639-3 | spa |
Mapa rozšírenia | |
Španielčina ako úradný jazyk Španielčina ako spoluúradný jazyk Neúradný, ale hovorí ním viac ako 20% populácie | |
Wikipédia | |
Adresa | es.wikipedia.org |
Pomenovanie | Wiki, La Enciclopedia Libre |
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |
Španielčina je súčasťou Iberorománskej skupiny jazykov indoeurópskej jazykovej rodiny, ktorá sa vyvinula z niekoľkých dialektov vulgárnej latinčiny na Pyrenejskom polostrove po rozpade Západorímskej ríše v 5. storočí. Najstaršie latinské texty so stopami španielčiny pochádzajú zo stredo-severu Pyrenejí v 9. storočí a prvé systematické písomné používanie jazyka sa stalo v Tolede, významnom meste Kastílskeho kráľovstva, v 13. storočí. Začiatkom roku 1492 sa španielsky jazyk dostal do miestokráľovstva Španielskeho impéria, predovšetkým do Ameriky a na územia v Afrike, Oceánii a na Filipínach.
Na Slovensku znie kodifikovaný a primárne používaný názov tohto jazyka, ako aj názov používaný zo strany ÚGKK SR, španielčina.
Názov kastílčina nie je kodifikovaný a používa sa oveľa menej často než slovo španielčina, a ak sa používa, tak skôr na označenie historického dialektu Kastílskeho kráľovstva alebo menej často na označenie súčasného kastílskeho dialektu. Porovnaj aj článok kastílčina.
V španielsky hovoriacich štátoch niektoré štáty uprednostňujú názov español ("španielčina"), iné názov castellano ("kastílčina") - porovnaj obrázok.
Názov castellano (kastílčina) alternatívne, a pôvodne, znamená dialekt bývalého Kastílskeho kráľovstva. Dialekt bývalého Kastílskeho kráľovstva sa v novoveku stal úradným jazykom všetkých národov Španielska, a tak sa stal vlastne španielčinou. Porovnaj aj článok kastílčina.
Štát Španielsko má v ústave z roku 1978 (v znení z roku 2022) o úradnom jazyku uvedené : „El castellano es la lengua española oficial del Estado. Las demás lenguas españolas serán también oficiales en las respectivas Comunidades Autónomas de acuerdo con sus Estatutos.“ („Kastílčina je úradným španielskym [t.j. v Španielsku používaným] jazykom štátu. Ostatné španielske jazyky budú takisto úradnými v príslušných autonómnych spoločenstvách v súlade s ich ústavami“). Táto šalamúnska formulácia v španielskej ústave je dôsledkom odporu nešpanielskych národov Španielska k používaniu názvu španielsky jazyk na označenie hlavného jazyka Španielska.
V rozpore s tým Diccionario panhispánico de dudas publikovaný Španielskou kráľovskou akadémiou (t.j. kodifikátorom španielčiny) uvádza, že hoci je slovo castellano platným synonymom slova español, treba uprednostniť slovo español a slovo castellano používať len na označenie dialektu Kastílskeho kráľovstva alebo súčasného kastílskeho dialektu. V rokoch 1713 až 1923 však Španielska kráľovská akadémia jazyk nazývala castellano [chýba zdroj].
Odhaduje sa, že existuje viac ako 437 miliónov ľudí, ktorí hovoria španielsky materinským jazykom, čo ho podľa počtu rodených hovoriacich kvalifikuje na druhú pozíciu v zoznamoch jazykov. Instituto Cervantes tvrdí, že podľa odhadov existuje 477 miliónov rodených španielsky hovoriacich osôb a 572 miliónov španielsky hovoriacich osôb, ktorý ním hovoria ako prvým alebo druhým jazykom - vrátane osôb s obmedzenou kompetenciou - a viac ako 21 miliónov študentov španielskeho jazyka ako cudzieho jazyka.
Španielčina je úradným alebo národným jazykom v Španielsku, Rovníkovej Guinei a 18 krajinách a jednom území v Amerike. Celkový počet hovoriacich v Amerike je asi 418 miliónov. Je to tiež voliteľný jazyk na Filipínach, pretože to bola španielska kolónia v rokoch 1569 až 1899. V Európskej únii je španielčina materinským jazykom 8 % populácie, ďalších 7 % ju hovorí druhým jazykom. Krajinou s najväčším počtom rodených hovoriacich je Mexiko. Španielčina je najpopulárnejším druhým jazykom, ktorý sa učia v Spojených štátoch. V roku 2011 sa v prieskume amerického spoločenstva odhadovalo, že z 55 miliónov obyvateľov hispánskeho USA, ktorí majú päť rokov a viac, 38 miliónov hovorí v domácnosti po španielsky.
Španielčina je jedným zo šiestich úradných jazykov OSN a tretím najhovorenejším jazykom na svete. Ako úradný jazyk ho používa aj Európska únia, Organizácia amerických štátov, Únia juhoamerických národov, Spoločenstvo štátov Latinskej Ameriky a Karibiku, Africká únia a mnoho ďalších medzinárodných organizácií.
Napriek veľkému počtu hovoriacich nie je španielsky jazyk vo vedeckých prácach prominentný, aj keď je v humanitných vedách je lepšie zastúpený. Približne 75% vedeckej produkcie v španielčine je rozdelených do troch tematických oblastí: spoločenské vedy, lekárske vedy a umenie/humanitné vedy. Španielčina je po angličtine a čínštine tretím najpoužívanejším jazykom na internete.
Krajiny s významnou španielsky hovoriacou populáciou[chýba zdroj] | |
---|---|
Abecedné poradie | Počet hovoriacich |
|
|
Štúdia taliansko-amerického lingvistu Maria Peiho z roku 1949, ktorá analyzuje mieru odlišnosti od rodiča jazyka (latinčina, v prípade románskych jazykov) porovnaním fonológie, skloňovania, syntaxu, slovnej zásoby a intonácie, naznačuje nasledujúce percentá (vyššie percento, tým väčšia je vzdialenosť od latinčiny): V prípade španielčiny je to jeden z najbližších románskych jazykov k latinčine (vzdialenosť 20 %), iba za sardínčinou (vzdialenosť 8 %) a taliančinou (vzdialenosť 12 %). Okolo 75 % modernej španielskej slovnej zásoby pochádza z latinčiny, vrátane latinských výpožičiek zo starogréčtiny. Španielska slovná zásoba je v kontakte s arabčinou od raného obdobia, vyvinula sa počas éry Al-Andalusu na Pyrenejskom polostrove a približne 8 % jej slov má arabský lexikálny koreň. Ovplyvnil to tiež baskický, iberský, keltiberský, vizigótsky jazyk a ďalšie susedné iberorománske jazyky. Okrem toho absorbuje slovnú zásobu z ďalších jazykov, najmä z ďalších románskych jazykov - francúzštiny, taliančiny, andalúzskych románskych jazykov, portugalčiny, galícijčiny, katalánčiny, okcitánčiny a sardínčiny - ako aj z kečuánčiny a ďalších domorodých jazykov Ameriky.
Španielsky jazyk sa vyvinul z vulgárnej latinčiny, ktorú na Pyrenejský polostrov priniesli Rimania počas druhej púnskej vojny, ktorá sa začala v roku 210 pred n. l. Na Pyrenejskom polostrove sa predtým hovorilo niekoľkými predrímskymi jazykmi (nazývanými aj paleohispánske jazyky) - niektoré súviseli s latinčinou prostredníctvom indoeurópskeho jazyka a niektoré nesúviseli vôbec. Medzi tieto jazyky patrili baskičtina (dodnes sa ňou hovorí), iberský jazyk, keltiberský jazyk a gallaciánsky jazyk.
Prvé dokumenty, ktoré ukazujú stopy toho, čo sa dnes považuje za predchodcu modernej španielčiny, sú z 9. storočia. Počas stredoveku a do modernej doby najdôležitejšie vplyvy na španielsky lexikón pochádzali zo susedných románskych jazykov - mozarabičtiny (andalúzska románčina), navarsko-aragónčiny, leončiny, katalánčiny, portugalčiny, galícijčiny, okcitánčiny a neskôr z francúzštiny a taliančiny. Španielčina si tiež vypožičala značné množstvo slov z arabčiny, ako aj malý vplyv germánskeho gotického jazyka prostredníctvom sťahovania kmeňov a obdobia vlády Vizigótov v Pyrenejí. Oveľa viac slov si navyše vypožičali z latinčiny vplyvom spisovného jazyka a liturgického jazyka Cirkvi. Výpožičné slová boli prevzaté z klasickej aj renesančnej latinčiny, ktorá sa v tom čase používala.
Podľa teórií Ramóna Menéndeza Pidala sa miestne sociolekty vulgárnej latiny vyvinuli do španielčiny na severe Pyrenejí, v oblasti s centrom v meste Burgos, a tento dialekt sa neskôr dostal do mesta Toledo, kde bola písaná norma španielčiny prvýkrát vyvinutá v 13. storočí. V tomto formatívnom štádiu vyvinula španielčina výrazne odlišný variant od svojho blízkeho bratranca lóončiny a podľa niektorých autorov sa vyznačovala silným baskickým vplyvom. Tento výrazný dialekt sa rozšíril do južného Španielska s postupom Reconquisty a medzitým získal značný lexikálny vplyv z arabčiny z Al-Andalus, veľkú časť nepriamo, prostredníctvom románskych mozarabských dialektov (okolo 4 000 slov odvodených z arabčiny, tvoria okolo 8% dnešného jazyka). Písomná norma pre tento nový jazyk bola vyvinutá v mestách Toledo v 13. až 16. storočí a v Madride od 70. rokov 16. storočia.
Vývoj španielskeho zvukového systému od vulgárnej latiny vykazuje väčšinu zmien, ktoré sú typické pre západnorománske jazyky, vrátane lenácie intervokálnych spoluhlások (teda latinsky vīta > španielsky vida). Dvojhláska zdôraznená v latinke zdôrazňovaná krátkym e a o - ktorá sa vyskytovala v otvorených slabikách vo francúzštine a taliančine, ale vôbec nie v katalánčine alebo portugalčine - sa nachádza v otvorených aj uzavretých slabikách v španielčine, ako ukazuje nasledujúca tabuľka:
Latinsky | Španielsky | Aragónsky | Astúrsky | Galicíjsky | Portugalský | Katalánsky | Gaskónsky/ Okcitánsky | Francúzsky | Sardínsky | Taliansky | Rumunsky | Slovensky |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
PETRA | piedra | pedra | pedra, pèira | pierre | pedra, perda | pietra | piatrǎ | 'kameň' | ||||
TERRA | tierra | terra | tèrra | terre | terra | țară | 'pôda' | |||||
MORITUR | muere | muerre | morre | mor | morís | meurt | mòrit | muore | moare | 'zomiera' | ||
MORTEM | muerte | morte | mort | mòrt | mort | morte, morti | morte | moarte | 'smrť' |
Španielčina sa vyznačuje palatalizáciou latinských dvojitých spoluhlások nn a ll (teda latinsky annum > španielsky año a latinsky anellum > španielsky anillo).
Spoluhláska napísaná v latinke u alebo v a vyslovená [w] v klasickej latinčine sa vo vulgárnej latinčine pravdepodobne „opevnila“ na bilabiálny frikatív /β/. V ranej španielčine (ale nie v katalánčine alebo portugalčine) splývala so spoluhláskou písanou b (bilabiál s plosívnymi a frikatívnymi alofónmi). V modernej španielčine nie je rozdiel medzi výslovnosťou pravopisných písmen b a v, až na niektoré výnimky v karibskej španielčine.
Pre španielčinu bola zvláštna mutácia latinského začiatočného písmena f na h-, kedykoľvek po nej nasledovala samohláska, ktorá si nerozpráva.
This article uses material from the Wikipedia Slovenčina article Španielčina, which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Obsah je dostupný pod licenciou CC BY-SA 4.0, pokiaľ nie je uvedené inak. Images, videos and audio are available under their respective licenses.
®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Slovenčina (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.