Rusi

O iných významoch slova Rusi pozri Rus.

Početné menšiny Rusov žijú aj v bývalých štátoch Sovietskeho zväzu – na Ukrajine, v Bielorusku, Kazachstane, Estónsku, Litve, Lotyšsku, Moldavsku, Kirgizsku a Uzbekistane.

Rusi
русские
russkije

1. rad Vladimír I. Alexander Nevský Ivan Hrozný Peter Veľký Michail Vasilievič Lomonosov Alexandr Vasilievič Suvorov Nikolaj Ivanovič Lobačevskij Alexandr Sergejevič Puškin 2. rad Nikolaj Vasilievič Gogoľ Alexander II. Fiodor Michajlovič Dostojevskij Lev Nikolajevič Tolstoj Dmitrij Ivanovič Mendelejev Modest Petrovič Musorgskij Piotr Iľjič Čajkovskij Ilia Jefimovič Repin 3. rad Ivan Petrovič Pavlov Sofija Vasilievna Kovalevská Anton Pavlovič Čechov Konstantin Sergejevič Stanislavskij Vasilij Vasilievič Kandinskij Vladimir Iľjič Lenin Sergej Vasilievič Rachmaninov Anna Pavlovová 4. rad Igor Fiodorovič Stravinskij Michail Afanasievič Bulgakov Georgij Konstantinovič Žukov Sergej Pavlovič Koroľov Andrej Arsenievič Tarkovskij Jurij Alexejevič Gagarin Garri Kimovič Kasparov Marija Jurievna Šarapovová
Populácia
133–150 miliónov (2003)
Krajina s významnou populáciou
Rusko: 111 016 896 (sčítanie 2010)
Ukrajina 8 334 141 (sčítanie 2001) Kazachstan 3 793 764 (sčítanie 2009) USA (vrátane ruských Židov a ruských Nemcov) 3 072 756 (sčítanie 2009) Uzbekistan 1 199 015 (odhad 2000) Bielorusko 706 992 (sčítanie 2019) Lotyšsko 487 250 (sčítanie 2018) Kanada (ruský pôvod) 550 520 (sčítanie 2011) Kirgizsko 419 600 (sčítanie 2009) Moldavsko 369 488 (sčítanie 2004) Austrália 67 055 (sčítanie 2006) Nemecko 196 000 (2011) Francúzsko 200 000 až 500 000
Jazyk(y)
ruština
Náboženstvo
Prevažne † Pravoslávie (ruská pravoslávna cirkev) Významný počet neveriacej populácie Minority starovercov
Príbuzné národy
Východní Slovania

Antropologický pôvod ruského národa predstavuje rôzne typy veľkej európskej rasy, ktoré spája spoločná história, kultúra a pôvod.

Prvé zmienky o Rusoch pochádzajú z Povesti dávnych liet napísanej v 12. storočí na základe prvého letopisu z 11. storočia. V jej úvodnej časti sa hovorí o slovanských kmeňoch, ktoré sa viažu k Rusom.

Pôvod názvu národa

Bližšie informácie v hlavnom článku: Rus (národ)

Názov národa pochádza z názvu stredovekých predkov Rusov, Ukrajincov a Bielorusov – podľa názoru autora Povesti dávnych liet národa varjagského (škandinávskeho). O etnickom pôvode prvých nositeľov tohto názvu sa vedú spory. Existujú tri skupiny národov, kam historici zaraďujú Rusov:

• Západní a mnohí ruskí vedci priznávajú Rusom varjagský pôvod.
• Podľa niektorých majú Rusi pôvod v iránsky hovoriacich kočovných kmeňoch.
• Niektorí historici tvrdia, že Rusi majú germánsky pôvod a patria ku germánskym kmeňom (Góti, Rugiovia).

Pôvod názvu krajiny

Slovo ruský (starorusky: русьскыи) je utvorené od slova rus (po rusky: русь) prebratého od východných Slovanov. Týmto slovom nazývali východoslovanský štát Kyjevskú Rus – niekedy však aj Kyjevská zem – (po rusky: Киевская земля), aby ju rozlíšili od Novgorodskej zeme a Rostovsko-suzdaľského kniežatstva. V byzantských kronikách sa okrem základu slova s „u“ (russ-) spomína aj základ s písmenom „o“ (Rhos, R(h)os). Z tohto variantu pochádza aj konečný názov krajiny – Rusko.

Etymológia slova rus nie je dodnes vyriešená, a jej vysvetlenie má korene v mnohých verziách:

• Slovo má pôvod v staroslovienskom jazyku a je odvodené od slova Róþsmenn alebo Róþskarlar (po slovensky: moreplavec), nie však Róþs.
• Vo fínčine od slova ruotsi (po slovensky: Švéd, Švédsko).
• Slovo je odvodené od základu indoárijskeho slova ruksa (russa) čo znamená svetlý alebo biely.

Táto téza sa zakladá na skutočnosti, keď väčšina obyvateľov ruskej zeme v 10. – 12. storočí mala v tvári črty škandinávskych národov, aké sa dnes vyskytujú u obyvateľov Fínska, Švédska, Nórska, Islandu a Grónska.

• Za pôvod etymológie slova sa pokladá posvätné zviera východných Slovanov – medveď – analogicky z latinského jazyka (ursus) a starogréckeho jazyka (αρκτος), ktorého podoba v staroslovienčine by bola рьсь.
• Slovo má pôvod v názve ukrajinskej rieky Ros (pravý prítok rieky Dneper). Slovo však nemalo na konci písmená „o“ ani „u“ ale nemý zvuk „ъ“.
• Slovo je odvodené z mena prvého kniežaťa Kyjevskej Rusi – Rurika.

13. storočie – 20. storočie

 

V 13. storočí sa v dôsledku zmiešania sa východoslovanských kmeňových zväzov vytvoril staroruský národ. Jeho upevneniu zabránil rozpad Kyjevskej Rusi na feudálne kniežatstvá. Zjednotením kniežatstiev do niekoľkých štátov (Moskovské veľkokniežatstvo, Litovské veľkokniežatstvo, Poľsko-litovský štát) bol založený základ jeho ďalšieho rozpadu na tri súčasné národy – Rusov, Ukrajincov a Bielorusov. Hlavnú úlohu vo formovaní ruského národa mali potomkovia kmeňov severovýchodnej Rusi – Ilmenskí Slovania, Kriviči, Viatiči – a iní. V dôsledku slabo rozvitých migračných procesov v stredoveku ostatné kmene Starej Rusi zostali do veľkej miery nerozvinuté.

V 15. storočí Rusi začali osídľovať stepi v oblasti Povolžia a severného Kaukazu a v 16. storočí Sibír (kozáci). V procese osídľovania týchto oblastí boli asimilované ugro-fínske kmene žijúce na území Východoeurópskej nížiny. Na základe tohto faktu (asimilácie), niektorí poľskí historici (napr. Franciszek Henryk Duchiński) usudzovali, že Rusi vôbec nepatria k Slovanom. Táto teória má však od samého začiatku politické a nie vedecké základy. Napriek tomu má nasledovníkov. Súvislosť medzi jednotlivými etnosami Starej Rusi a vplyv samotného národa Rusov, Ukrajincov a Bielorusov na túto teóriu je diskutabilný a v súčasnosti spolitizovaný.

Ešte na prelome 19. – 20. storočia Rusi poznali trojaké rozdelenie etnografických skupín (Veľkorusi, Malorusi, Bielorusi). Ako štvrtá skupina sa niekedy zvykli uvádzať Rusíni. Už v tejto dobe však historici rozoznávali dostatočné odlišnosti medzi týmito troma etnografickými skupinami na to, aby ich mohli označiť za osobitné národy. V dôsledku ďalšieho prehlbovania rozdielov a národného obrodenia Ukrajincov a Bielorusov sa tieto dva národy prestali označovať pojmom „Rusi“ (po rusky: Русские). Odvtedy sa pojem sa používal iba v spojitosti s Rusmi.

V súčasnosti sa obyčajne termínom „Veľkorusi“ – hovoriac o období do Októbrovej revolúcie – zvykne označovať obyvateľstvo dorevolučného Ruska (do roku 1917).

20. storočie – 21. storočie

V 20. storočí ruský národ prežíval jedno z najťažších období svojej histórie. V dôsledku vypuknutia Občianskej vojny (1918 – 1922) a následnom nastolení vlády komunistickej strany tesne po skončení prvej svetovej vojny Rusko opustilo mnoho obyvateľov. Rusi, ale aj ďalšie národy európskej časti ZSSR, boli v tomto období veľmi často využívaní ako mobilná pracovná sila a vysielaní do všetkých kútov krajiny, keďže boli podstatne ochotnejší pracovať aj mimo svojej zväzovej republiky. Mnoho Rusov zahynulo v období druhej svetovej vojny počas bojov na východnom fronte v rokoch 1941 – 1945, kde zahynulo vyše 5 756 000 vojakov ruskej národnosti. Veľké množstvo etnických Rusov zahynulo aj v okupovaných oblastiach, kde nacistické okupačné sily zaobchádzali s civilným obyvateľstvom obzvlášť kruto.

V 90. rokoch 20. storočia bolo ruské obyvateľstvo často diskriminované, a to nielen na území bývalých republík ZSSR (Pobaltie, Azerbajdžan, Uzbekistan, Kazachstan), ale aj v samotnom Rusku (Čečensko, Adygejsko, Jakutsko).

• Rusko
• Dejiny Ruska
• Kyjevská Rus
• Bielorusi
• Ukrajinci
• Rusíni

•   Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o ruské príslovia
•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rusi