Kɔndɔtʋ

Ɛvalʋ tɛŋ ɛ-lʋɖɛ pɩnzɩ naadozo wayɩ lɛ, ɛkayɩ.

Pɩnzɩ kagbaanzɩ wayɩ lɛ, ɛ-ñɩma ɖizi-i waaɣ. Ɖɩtɩlɩ ɖeu se ɛhɔzɩyɛ nɖɩ ɖɩfɛyɩ nɔɔyʋ se pʋdʋ ɛlabɩ-ɩ sɔnzɩ yɔ, ɖɩcɛyɩɣ ɖɩ-tɩ nɛ ɖɩla ɖɩ-tɩ sɔnzɩ ńzɩ. Kabɩyɛ taa pɩfɛyɩ ɖeu se ɛyʋ ɛcaɣ kɩtɔtɔɔzʋʋ.

Alɩwaatʋ ndʋ ɛyʋ ɖiɣ waaɣ yɔ, ɛpɩsɩ sɔsɔ. Ɛlɛ, pɩkaza-ɩ sɔnzɩ kpaakpaa ñɩnzɩ se ɛtɛ ɛ-sɔnzɩ tɩŋa. Sɔnzɩ nzɩ lɛ ñʋhʋmɩŋ. Ɛyʋ eɖiɣ waaɣ kɔyɔ, ɛpɩzɩɣ ɛla you. Pʋ-tɔbʋʋ se yee you nakʋyʋ etulaa yɔ, ɛpɩzɩɣ eyoo-kʋ. Kɔndɔ caɣ ɛzɔkpaa ɛzɩ e-ɖoŋ pɩzʋʋ yɔ. Toovenum lɛ, ɛzɔkpaa cakɩ kpɩtaʋ mpilim kɔndɔ tɛ. Ɛ-tɛ pɔtɔkɩ, ɛ-tɛ pɔñɔʋ. Ɛzɔkpaa sɛyɩɣna kɔndɔ lɩgbaɖɛ nɛ ɛ-kɔkɔɖʋʋ. Ɛzɔkpaa kɛna kɔndɔ yɔɔ kandɩyaa. Kɔndɔ eewoki ɖoli nɛ esuu toko, ɛɛyɔɔdʋʋ yem yem, ɛɛtɔkɩna awayɩ. Ɛlɛ, yee kɔndɔ nɔɔyʋ ɛfɛyɩ alaafɩya yɔ, paɣtʋ tʋnɛ ɛɛñaŋ-tʋ. Kɔndɔ nɔɔyʋ ɛɛsʋʋ kɔndɔ lɛlʋ tɛ yem nɛ etetiyi ɛ-ɛzɔkpaa se pasʋʋ nɛ pɔpɔzɩ nʋmɔʋ nɛ pʋcɔ pɔ-kɔndɔ sʋʋ. Yee kɔndɔ nɔɔyʋ ɛsʋ kɔndɔ lɛlʋ tɛ nɛ ɛtɔpɔzɩ-ɩ nʋmɔʋ nɛ pʋcɔ ɛsʋʋ kɔyɔ, ɛ́lɛ siki-i ɛgbayɛ ɛ-ɖɩɣa nɔnɔɔ taa. Alɩwaatʋ ndʋ pesiki-i ɛgbayɛ yɔ, ɛɛtasɩɣ pɩzʋʋ ɛlɩɩ nɛ ɛ-ɛzɩkpaa tama kɔndɔ weyi pasʋ ɛ-tɛ yɔ kubuka.

Pamakɩ kubuka ŋga se Yooboboyi! Youwoo! Kpou, tɔɔyʋʋ! Pʋ-tɔbʋʋ se petendiɣ kɔndɔ weyi pasʋʋ ɛ-tɛ yɔ se ɛtaatɔɔ-wɛ. Toovenum lɛ, kɔndɔ kɛ kpou ɛtɛ ɛkɛ tɔɔyʋʋ. Peseɣ-i kamaɣ fɛyɩ. Kɔndɔ wɛna sɔmtʋ siŋ. Kɔndɔ ewoki ɖoli yɔ, eesuu toko, ɛɖɔkʋʋ cɔŋkɩyɛ, nɖɩɩ lɛ ɛ-malɩfa, ɛlɛɛ kɔkɔɖʋʋ e-nesi yɔɔ. Ɛlɛɛ lɩgbayaɣ e-liu tɛɛ. Kɔndɔ wondu lɛɛtʋ yɔ :

  • ŋgbanɛ
  • wɩnjanzɩ
  • ɖooku
  • celekaɣ
  • ñɩɣñɩɣ tɔnɛ
  • siziku

Wondu tʋnɛ tɩtɩŋa kɔndɔ sandɩɣ ɛ-yɔɔ nɛ ewolo kooka sʋsɔɔ taa nɛ ɛma ŋgbanɛ. Kpaŋgbamʋ hayɩsɩɣna ɛ-kɔndʋ, ɛnʋ kpɛlɛkɩɣna-ɩ ŋgbanɛ mabʋ ɖeu nɛ ɛ-kɔndʋ ɛtaacoɖi kookasɩ nzɩ pɔcɔʋ sɩ-taa payɩ yɔ sɩ-taa nakɛyɩ taa kɔzɩ kɔzɩ kɔndɔ poɖe yɔɔ. Toovenim lɛ, pɩkɛ fɛyɛ tɔm kpem se kɔndɔ nɔɔyʋ ecoɖi ŋgbanɛ mabʋ kɔndɔ poɖe yɔɔ.

Tags:

Ɛvatʋ

🔥 Trending searches on Wiki Kabɩyɛ:

19302000AzɩtɛkɩTaj MahalSahara KañɩnbʊsaɣKabɩyɛ kʊnʊŋ2011AngkorWikipediyaRaphaelTɛtʊ wondu cikpetuPombe19221935AlaskaaPɔlɔɔñɩ2005YuuKɛlɛmkɛlɛm19051996KrowelandɩKilimanjaroo pʋʋFenasɩ takayaɣFiodor DostoïevskiLɩmRɛɛ pɔɔ1948CɔlɩyɛHalʊ yɔɔ lʊbɩyɛ lɩmaɣzɩyɛ (féminisme)1937FɔɔfɔɔTeeraŋCɛɛcɛEmmanuel MacronKarayiibɩ TeŋguAkaŋgaaSakɩsofonɩMilton Hyland EricksonƐsɔ kʊdɔŋ (Variole)Niwu HamsiriiNaalɩmSɔnɔ Krɛkɩ kʊnʊŋTuniiziiƐsɔDʊbɩnɩyɔmƐsɔ tɛ lɩm sɔʊ sɔnzɩ1997Kamaŋaɣ kɩsɛɛmaɣ ŋgbɛyɛCaama kʊnʊŋMʊndʊsʊʊ kpaɣɖʊ (Siècle des lumières)ToofanNiili Pɔɔ19631983Armandir SahibHan Kewiyaɣ KɩɖɛzaɣKondolokoTaalɩyɔmƆkɩsɩzɛnɩ1956MaldiviiAbuujaMɛkisiikoo (Tɛtʋ sɔsɔtʋ)Joseph StalineSriilankaCarmel paɣtʊ yɔɔ tɩŋɩyaa1927RubiiMinesootaa1992AristoteSanfransiskoo1970Max Planck🡆 More