Džibutsko: štát v Afrike

Džibutsko, dlhý tvar Džibutská republika, je štát v Afrike.

Jeho susedmi sú Eritrea, Etiópia, Somálsko.

Džibutská republika
Vlajka Džibutska Štátny znak Džibutska
Vlajka Znak
Národné motto:
Unité-Egalité-Paix
(Jednota, rovnosť, mier)
Štátna hymna:
Djibouti
(Džibutsko)
Džibutsko: Polohopis, Dejiny, Správne rozdelenie
Miestny názov  
 • dlhý جمهورية جيبوتي Džumhúríja Džibuti (ar.), République de Djibouti (fr.)
 • krátky Džibuti (ar.), Djibouti (fr.)
Hlavné mesto Džibuti
11°36′ s.š. 43°10′ v.d.
Najväčšie mesto Džibuti
Úradné jazyky arabčina, francúzština


Štátne zriadenie
Prezident
Predseda vlády
republika
Ismail Omar Guelleh
Abdoulkader Kamil Mohamed
Vznik 27. jún 1977
Susedia Eritrea, Etiópia, Somálsko
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
23 200 km² (146.)  
20 km² (0,09 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2016)
 • hustota (2016)
 
942 333

37,2/km² (168.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2018
2 323 mil. $ (?.)
3 817 $ (?.)
Index ľudského rozvoja (2015) 0,473 (172.) – nízky
Mena džibutský frank (DJF)
Časové pásmo
 • Letný čas
EAT (UTC+3)
bez zmeny (UTC+3)
Medzinárodný kód DJI / DJ
Medzinárodná poznávacia značka DJI
Internetová doména .dj
Smerové telefónne číslo +253

42°26′00″V / 11,8°S 42,433333°V / 11.8; 42.433333

Polohopis

Džibutsko leží pri prielive Báb el-Mandeb medzi Červeným morom a Adenským zálivom. Povrch krajiny je prevažne hornatý, nížina sa nachádza len pri pobreží. Najvyšším vrchom je Musa Ali, ktorý je vysoký 2 028 m n. m.. V strednej časti Džibutska leží tektonická zníženina okolo jazera Assal, preliačina, hlboká 155 m pod úrovňou mora. V štáte neexistujú stále rieky, podnebie je horúce a značne suché, keďže leží v zrážkovom tieni Etiópskej vysočiny. Zrážky na území nikde nepresahujú 200 mm za rok. Priemerná teplota v januári je 30°C a v júli 35°C.

Dejiny

Oblasť dnešného Džibutska obývalo postupne niekoľko rôznych kmeňov. Ako poslední krajinu ovládli Ísovia (Issovia) a Afari. Vďaka početným obchodným stykom s Arabmi prijali tieto dva kmene islam. V 19. storočí Francúzi najprv kúpili prístav Obock; v roku 1888 založili prístav Džibuti a ustavili nad ním protektorát. V roku 1896 vznikla kolónia Francúzske Somálsko. V rokoch 1940 až 1942 bolo územie okupované Talianskom. Od roku 1946 bolo zámorským územím Francúzska; v roku 1967 bola rozšírená miestna samospráva a územie bolo premenované na Francúzske pobrežie Afarov a Ísov (skrátene Afar a Issa). Samostatnosť získalo Džibutsko 27. júna 1977.

V 90. rokoch 20. storočia vyvolali Afari občiansku vojnu, ktorú sa podarilo ukončiť mierovou zmluvou v roku 1994.

Správne rozdelenie

Džibutsko je rozdelené na 6 regiónov (krajov; vrátane hlavného mesta) a ďalej na 15 okresov.

Prehľad jednotlivých regiónov:

  • Ali Sabieh (Region d'Ali Sabieh)
  • Arta(Region d'Arta)
  • Dikhil (Region de Dikhil)
  • Mesto Džibuti (Ville de Djibouti)
  • Obock (Region d'Obock)
  • Tadjourah (Region de Tadjourah)

Hospodárstvo

Hospodárstvo Džibutska je založené na službách. Oblasť služieb ťaží z polohy krajiny a jej významu ako zóny voľného obchodu severovýchodnej Afriky. Dve tretiny obyvateľov žije v hlavnom meste, zvyšok tvoria kočovné kmene žijúce vo vnútrozemí.

Džibutsko funguje ako oblastný dopravný uzol, aj ako medzinárodné prekladisko lodí a stredisko zásobovania. Krajina má nedostatočné prírodné zdroje a nerozvinutý priemysel. Je preto tiež silne závislá od zahraničnej finančnej pomoci a rozvojovej spolupráce, ktoré pomáhajú udržať stabilnú platobnú bilanciu a zväčšujúci potenciál pre budúci hospodársky rast. Miera nezamestnanosti pohybujúca sa medzi 40 až 50 percentami predstavuje závažný problém. Inflácia naopak nie je kvôli naviazaniu džibutského franku k americkému doláru znepokojujúca.

Krajina dosahuje popredné miesta na svete v chove tiav, produkcii ťavieho mäsa a iných ťavích produktov.

Obyvateľstvo

Asi polovicu obyvateľstva tvoria Ísovia (Issovia), nazývaní aj Somálci. Afari tvoria asi 35% obyvateľstva. Ďalej sú v krajine prítomné početné komunity Európanov (najmä Talianov a Francúzov), Arabov a Etiópčanov. Pestrá národnostná skladba obyvateľstva na tomto malom území bola príčinou občianskej vojny v 90. rokoch 20. storočia.

Okrem nepočetnej európskej menšiny kresťanov sú takmer všetci obyvatelia moslimovia.

Zdroje

Lexikon zemí světa, Kartografie Praha, 1999

Iné projekty

  • Džibutsko: Polohopis, Dejiny, Správne rozdelenie  Commons ponúka multimediálne súbory na tému Džibutsko

Tags:

Džibutsko PolohopisDžibutsko DejinyDžibutsko Správne rozdelenieDžibutsko HospodárstvoDžibutsko ObyvateľstvoDžibutsko ZdrojeDžibutsko Iné projektyDžibutskoAfrikaEritreaEtiópiaSomálsko

🔥 Trending searches on Wiki Slovenčina:

BojniceDroga (omamná látka)ThajskoIvan GašparovičBoris KollárKórejská republikaAzerbajdžanJozef Miloslav HurbanPrahaPravica (politika)Bratislavský hradSlovný druhTiger džungľovýMartin (mesto na Slovensku)Samo ChalupkaBarokTipos extraligaChatGPTNórskoKyselina chlorovodíkováKobylka zelenáKonžská demokratická republikaTatra bankaChe GuevaraRomana TabákGoogleZlaté MoravceStriedavý prúdElektrické napätieMaďarskoZoznam národných parkov na SlovenskuKeanu ReevesPeter PellegriniMilan Rastislav ŠtefánikSpojené kráľovstvoArsenal FCMatej I.Slovenské národné divadloNapoleon BonaparteLastovička skalnáPetrohradGoMäsoSlovenská abecedaNitraIzraelDubaj (mesto)Novela (literatúra)Prešovský krajTransformátorKarol KiselCitáciaDub letnýSalamandra škvrnitáSchizofréniaPakistanÚrad špeciálnej prokuratúryLučenecVzdušné sily Slovenskej republikyAmerická občianska vojnaHTTP cookieHalič (región)BudhizmusCarlo AncelottiSkloňovanie v slovenčineOhmov zákonLuxemburskoZdeno CháraPermafrostOxid uhličitýPetr FialaElektronický športVoľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023Viktória (Spojené kráľovstvo)ŽiarovkaMonakoLesKošice🡆 More