Obojživelníky

Obojživelníky sú polovodné, studenokrvné stavovce. Sú to najprimitívnejšie druhy štvornožcov.

Obojživelníky
salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra’’)
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň epitelovce (Eumetazoa) Skupina dvojstranovce (Bilateralia) Vývojová vetva druhoústovce (Dueterostomia) Kmeň (phylum) chordáty (Chordata) Podkmeň (subphylum) stavovce (Vertebrata) Nadtrieda (superclassis) čeľustnatce (Gnathostomata) Stupeň štvornožce (Tetrapoda) Trieda (classis) obojživelníky (Amphibia)
Vedecký názov
Amphibia
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Obojživelníky (Amphibia) v najširšom (čiže v tradičnom) zmysle :

• rad †ichtyomorfné praobojživelníky (Ichthyostegalia v širšom zmysle) - parafyletický taxón, zahŕňa všetky najstaršie štvornožce (Ichthyostegalia v užšom zmysle je len čeľaď Ichthyostegalidae)
• čeľaď † Whatcheeriidae
• čeľaď † Crassigyrinidae/rad Palaeostegalia
• čeľaď † Adelospondyli - staršie zaraďovaná pod Lepospondyli
• čeľaď † Colosteidae - staršie niekedy zaraďovaná rôzne inde, napr. pod Temnospondyli
• čeľaď † Baphetidae/Loxommatidae - staršie zaraďovaná rôzne inde
• obojživelníky (Amphibia) v širokom zmysle/Batrachomorpha:
  • rad † pražabovcotvaré (Temnospondyli) - parafyletický taxón, staršie zaraďovaný napr. niekde vedľa Anthracosauria v širšom zmysle; v tu použitom širšom ponímaní zahŕňa aj taxóny širokolebcotvaré (Plagiosauria) a Stereospondylia
    • niekoľko vyhynutých rodov
    • † Edopoidea
    • čeľaď †Dendrerpetontidae
    • †Rhachitomi - vývojovo zahŕňa aj taxón Lissamphibia, ktorý je ale v tomto systéme zaradený oddelene (pozri nižšie)
  • obojživelníky (Amphibia) v užšom zmysle/bezpancierniky (Lissamphibia):
    • čeľaď † Albanerpetontidae - zaraďovaná aj ako sesterský taxón taxónu Lissamphibia
    • Batrachia
      • chvostnaté obojživelníky/chvostnaté/mlokovce (Caudata)/ rad mloky (=mlokotvaré; Urodela) v širšom zmysle
        • niekoľko primitívnych vyhynutých rodov
        • rad mloky (=mlokotvaré; Urodela) v užšom zmysle
      • bezchvosté obojživelníky/bezchvosté/žabovce (Salientia)/ rad žaby (=žabotvaré; lat. Anura) v širšom zmysle
        • niekoľko primitívnych vyhynutých rodov - v niektorých systémoch sa dva najjednoduchšie z týchto primitívnych vyhynutých rodov klasifikujú ako rad †Proanura ()
        • rad žaby (=žabotvaré; lat. Anura) v užšom zmysle
    • beznohé obojživelníky/beznohé/červoňovce (Gymnophiona)/ rad červone (=červoňotvaré; lat. Apoda) v širšom zmysle
      • niekoľko primitívnych vyhynutých rodov
      • rad červone (=červoňotvaré; lat. Apoda) v užšom zmysle
• †reptiliomorfné praoobojživelníky (Anthracosauria) v širšom zmysle - parafyletický taxón
  • † reptiliomorfné praoobojživelníky (Anthracosauria) v užšom zmysle - parafyletický taxón
    • rad † Embolomeri - niekedy sa zaraďujú niekde vedľa Baphetidae
    • čeľaď † Gephyrostegidae/rad Gephyrostegida
    • niekoľko vyhynutých taxónov
  • rad †plazokrytolebcotvaré (Seymouriamorpha)
• †zrastenostavce (Lepospondyli) - možno polyfyletický taxón; presné zaradenie v systéme bolo vždy sporné, niekedy boli Lepospondyli radené vedľa Lissamphibia (teda pod obojživelníky v širokom zmysle); tradične pod Lepospondyli patrili aj Adelospondyli
  • rad †šupinohlavcotvaré (Microsauria) v užšom zmysle - parafyletický taxón; veľká väčšina tohto radu sa najnovšie často zaraďuje ako najbazálnejšia skupina plazov (Reptilia)
  • rad †štíhlolebcotvaré (Lysorophia) - najnovšie sa často zaraďujú ako najbazálnejšia skupina plazov (Reptilia)
  • Holospondyli - najnovšie sa často zaraďujú niekde vedľa čeľade Whatcheeriidae, Adelospondyli, Colosteidae či Baphetidae
    • rad †hadožabovcotvaré (Aïstopoda)
    • rad †Nectridea
• rad †Diadectomorpha - občas zaraďovaný ako najbazálnejší rad blanovcov (Amniota) a niekedy zaraďovaný pod synapsidy (Synapsida) či ako sesterský taxón synapsíd

Poznámky

• Vyššie sú uvedené len tri (resp. implicitne štyri) spôsoby definície názvu obojživelníky, ďalšie možnosti pozri napr. v článku Systematika stavovcov (tam napríklad v úvodnej časti označené ako obojživelníky A, B, C atď.).
• Vyššie uvedené obojživelníky (Amphibia) v najširšom zmysle sú to isté, ako štvornožce (Tetrapoda) okrem blanovcov (Amniota; = plazy + vtáky + cicavce). To znamená, že vyššie uvedený systém je zároveň systém štvornožcov s vynechaním blanovcov.
• Niektoré alternatívne taxóny z literatúry:
  • vráskozubé obojživelníky (Labyrinthodontia) je tradičný taxón, ktorý je najčastejšie definovaný ako Ichthyostegalia + Colosteidae + Crassigyrinidae + Baphetidae + Temnospondyli, pričom v širšom ponímaní zahŕňa aj Anthracosauria v širšom zmysle. Labyrinthodontia v minulosti zahŕňali aj taxón žaborybovcotvaré (Plesiopoda), ktorý je ale podľa moderných textov neplatným (teda neexistujúcim) taxónom (). Okrem toho z dnešného pohľadu Labyrinthodontia zrejme zahŕňa aj čeľaď Whatcheeriidae (opísanú až v roku 1995/2002).
  • vráskozubce (Apsidospondyli) = Labyrinthodontia vrátane Antracosauria v širšom zmysle
  • krytolebkovce/krytolebečníky/krytolebce/krytočrepovce/stegocefaly (Stegocephali) je tradičný taxón, ktorý podľa najčastejšej definície znamená všetky obojživelníky v najširšom zmysle okrem Lissamphibia a Diadectomorpha; inými slovami zahŕňa teda Labyrinthodontia a Lepospondyli
  • žabojaštery (Batrachosauria) znamená a) v súčasnosti najčastejšie: Seymouriamorpha + Lepospondyli (staršie bez Lepospondyli) + Diadectomorpha + Amniota, b) staršie najčastejšie: to isté ako Anthracosauria v širšom zmysle.
  • Reptiliomorpha sa v súčasnosti najčastejšie definuje ako Anthracosauria v širšom zmysle + Lepospondyli (staršie bez Lepospondyli) + Diadectomorpha + Amniota, ale existuje veľa spôsobov definovania tohto taxónu.
  • Neotetrapoda = Tetrapoda okrem nasledujúcich taxónov: Ichthyostegalia v širšom zmysle, Colosteidae, Crassigyrinidae, Whatcheeriidae a Baphetidae.

Zdroje tejto kapitoly:

Pravdepodobne sa vyvinuli z lalokoplutvých rýb v devóne. Prvé známe obojživelníky boli Ichthyostegalia.

U väčšiny obojživelníkov zahŕňa životný cyklus premenu z vodného larválneho štádia, v ktorom dýchajú žiabrami, na dospelé suchozemské organizmy, ktoré získavajú kyslík pľúcami. Dospelé jedince obojživelníkov, ktoré majú pľúca, síce nimi prijímajú kyslík, ale žiadny obojživelník nemá vyvinutý hrudný kôš ani bránicu. Preto prijímajú vzduch prehĺtaním. Ďalšie spôsoby dýchania sú kožou alebo žiabrami (majú ich iba obojživelníky, ktoré trávia celý život vo vode). Vlhká koža je dobre priepustná, preto sa najčastejšie vyskytujú v okolí vodných telies (okrem slano-vodných). V koži majú slizové žľazy, ktoré ju taktiež chránia pred vysychaním. Pretože sú studenokrvné, žijú väčšinou v tropickom a miernom pásme, ale niektoré druhy môžu prežiť aj v suchu a chlade.

Dodnes bolo opísaných okolo 6000 druhov žijúcich obojživelníkov. Vedný odbor zoológie, ktorý sa zaoberá štúdiom obojživelníkov a plazov sa nazýva herpetológia. Pretože obojživelníky dýchajú kožou, tak je veľmi citlivá na dotyk, vrátane ľudských rúk. Preto by sa jej suché ruky, pri ich manipulácii, nemali nikdy dotknúť. Mnohé obojživelníky, vrátane žiab, majú aj jedové žľazy v koži. Podobne ako ryby, nekladú vajíčka v ochrannom obale (amnióne).