K. P. Rao

Kinnikambala Padmanabha Rao (zolm Fevrer 29, 1940) ek Manipal Institute of Technologycho bospagari Professor.

Sadeponni K. P. Rao koso vollkhopant ailolo, zaka Kon’nodd keyboard haka lagun xroi favo zalam [2] ani Kan’nodd bhaxechem kompivttoracher vaporpak ek software jea vorvim her Bharoti bhasank kompivttorache zannkar zavnk vatt ugti zavnk pavlea..

K. P. Rao
K P Rao
K. P. Rao
Born (1940-02-29) 29 Febrer 1940 (pirai 84)
Kinnakambala,
NationalityIndian
OccupationRetired Professor, Manipal Institute of Technology
Known forKannada computing
Notable work
Sediyapu, later became popular as KGP Nudi
AwardsNudisiri award - 2009

Nadoja (Teacher of State) - 2013 Karnataka Rajyotsava Award - 2013

Eminent Aloysian - 2016

Adlem Jivit

Rao eka poixilea Mungllur lagsor ganvant zolmolo zachem nanv Kinnikambala zavn asa. Lhan piraier savn, tachea bhonvtim asolea bhaxechea ani sonskrutaieche vividhtaiek, khas korun sufi songitak, Katolk Igorjechea sevek ani devllanchea bhojonank to probhavit zalo.

Kinnikambla ek bhov bhaxik ani bhov manov-vonxacho ganv zoim zorui tanche dhorm ani sonskrutaient veglleponn asa torui lok sangatan jieta..Ganvant Hindu, Musolman, Kristanv tanchea zatim ani up-zatim modem jietat.Thoim bhaso jeo ulovpant ietat teo Hyderabdi-Dakahani Urdu, Bambaiya Hindi, tin vo char torenchi Konknni,char torenchi Tulu, Kon’nodd, ani Inglix zavn asat. Vividhtaien zannvai mellovpak khoincheai bhaxechea zhori koddlean sompeponni adar zata; oxem Rao sotmanta.

Iskolant astana, tache bhonvtim bes bore xikovpi asle zannim taka kam korun xikpak ut’tejon dilem. Rao haka iskol ani kolej 20 kilometr ghora pasun aslem jem to sarvojonik bos seve vorvim provas kortalo.Kolejint astana, tannem zaito vell kolejichea vachnaloient sarla ani choddant chodd bhovxik zomatink hajir zala zantunt Nehrujinchea venchnnjkanchea mohimecho ani Svami Chinmayanandachea Geeta Jnana Yajnas hancho somavex asa. Tannem ordo-vell hixob samballpachem toxench Mottranchea Gerejint toxench chhapkhanneant purave vachpant; kam kelam.. He onnubhov Rao-chea karkirdint probhav haddunk pavleat..

Rao hannem Bachelor of Science Rosaionn xastrant Mungllurchea St. Aloysius kolejintlean kelamRao completed his Bachelor of Science in Chemistry from St. Aloysius College, Mangalore.

Karkird ani Sodoseotha

Bhabha Pormannu Sod Kendr (BARC)

Podvi melloilea uprant rokhddoch, Rao Mumboint gelo zoim tannem thodde mhoine lhan nokreo keleo. Tannem Pormannu Urja Songhottna, Trombay hachea Pormannu urga vibhagant Agost, 1959 vorsa tisrea tukddent proves kelo. Pormannu Urja songhottna, Trombay hicho Bhabha Pormannu Sod Kendr- BARC Dr. Homi Bhabha hachea sorgvasa uprant namantor korpant ailem Zorui tannem Rosaionnxastri mhonn proxikxonn ghetlolem, taka gonnit, quantum, rosaionnxastr, elektronik, ani semiconductors avoddttalim.

Rao hannem hanga xikop kelem ani novea xikpacheo pod’dhotinchi uzollnni korunk laglo TIFR (Institute of Science, Bombay) ani AEET’s Chemistry Divison vachnaloiecho upeog to vhodda akaran korunk pavlo. Hea vellar, SS Dharmatti, AK Ganguly, Raja Ramanna, PR Dastidar ani zaiteach famad veoktim kodden tacho lagincho sombond ailo. 

Proxikxonn somptoch, Rao hannem Bhabha Pormannu Sod Kendrachea(BARC) Elektronik vibhagant ek prokolp ghetlo. BARC astana, taka ies zoddlolea voineanik zoxe porim Homi Bhabha ani D D Kosambi hanchea sangata vavrunk soeg mell’llo. Rao, Kosambichea eksarkem xikpa viximchea ievzonneam vixim ojapit zalo. Aiz poreant, Rao dor don mhoinea bhitor ek online patthiokrom korpachi khatri korta..

Tacho mukhel vavr semiconductor vostuncho ani crystal udorgoticho ani kario korpacho zavn aslo. Ho vell aslo jen’na choddxeo vostu desa bhitor korcheo poddttaleo. Crystal udorgoticheo pod’dhoti, zago nivollpacheo pod’dhoti, bhott’tteo, compound semiconductors, junction laser devices, thermo-electric systems heo soglleo desa bhitor korpant ietaleo.

Hea kallant, tannem rocket ani hotiaranchea pod’dhotintui kam kelam..

ECIL ani Dharvar

1968 vorsa ani eka dhakttea pongddacho bhageli koso, to BARC savn ek Electronics Corporation of India sthapunk Hyderabad gelo. Thoddea kalla uprant to zago taka avghodd laglo ani svota ek semiconductor kario korpak Dharvar gelo zoim Silicon Controlled Rectifiersachem utpadon zatalem. Hea proiotnak taka ies mellunk na ani donui mollamni tantrik ani veparant taka addavonna bhasunk laglim. Dharvarak astana Rao-ak vegllea mollanchea zannvai zoddunk soeg mell’llo ani thoim taka ek sahitik mogeanchea ani borovpeanchi ixttagot korunk favlem.

Tata Chhapkhano

Rao-ak Tata Chhapkhaneant, Mumboi ek elektronik avtanchea sevecho izner koso vavrunk ani elektronik mudronn avtanchea noveponnant vapor korunk soeg mell’llo. Hanga tannem Bharoti lipeo toiar korunk fottu zullovpachea avtanchem sudarop kelem. Poilem electronik zulloilolem Indus lipient chhaplolem pustok Tata Chhapkhaneant porgottlolem asa. Tata Chhapkhanean ek onkio zullovnneachem iontr Alpha Type koddlean viktem ghetlem,ji komponi Chicago asloli elektronik komponi zavn asa. Rao haka hea iontrachem xikop ani samballop korunk Chicago patthovpant ailo.Chicago astana tannem Stanford ek iontr Prof. Donald Knuth hache khatir haddunk provas kelo. To noveo pod’dhoti rochunk laglo ani tannem chhapkhaneak lagu zatole scanner uplobdh kele, Bharoti lipiank onkio chhap’pachim okxoram, lipeo, pana manddpacheo kariavolli,chhapkhanneant fottvancheo rosaiannecheo pod’dhoti ani zaitem kelem.

Monotype

Rao hannem Monotype-ant proves kelo, ji chhapkhanea babtint ek Brittix komponi asli ji iontronnache type ani apoap zullovpant poili asli.. Tannim soglleant poilim laser adarit okxor zullovnnir, Laser Comp Monotype kelo ani viklo. Alpha Type, Chicago-chea sohokaran Bharotak table top type setting iontr ghoddpachi ievzonn ankloli. Rao Bangalore stholantor zalo zoim Monotype India hancheo utponacheo sovloti asleo. Tannem Sussex aslolea Chicago Monotype mukhealoiek ani Monotype Advanced Development pongodd, Cambridge Industrial Park haka bhett dili.Uprant Dr. David Hedgeland hachea sangata bhasabhas keli. Alphatype aplim onkio iontram divnk kobul nasle ani tea khatir taka khoxe bhair ek 8080 adarit iontronnacho setter ghenvcho poddlo.Ho laser comp Bharoti lipiam khatir zullovn ghetlo ani uchharon xastrachi utponachi pod’dotichi udorgot korpant aili.Oslim iontram poilim Telugu bhaxent 1982 vorsa vaporpant ailim.

Manipal Vixvvidheapitth

Monotype kompone koddlean 55 piraier bospagari zalea uprant, Rao hannem xikovpak suru kelem. Tannem chhapkhaneachea tontronean vibhagant proves kelo. Ani sogllem chhapkhanneank lagu zata tem xikovnk laglo. Soglli zannvai rong vegllavpachi, okxor zullovnni, pan ani porgottnnechi ankhnni, chhapkhaneachi manddavoll – ani sogllem jem to ap-xikunk pavlolo tem to xikovpak laglo.Tannem sadea chhap’pant savn e-chap’pant porinnamok gonnitachea avtam vorvim pavl marlem.

To piraiechea 58 vorsanche bospagari zalo ani 60vea vorsa Delhi gelo zoim tannem Quark-Xpress ,Chandigarh hantunt prokolp ghetlo. To Manipal portolo ani chhapkhanneak lagu zavpi podviutor vorg xikovnk laglo.

IIT Guwahati

Rao haka ek xikovpachea prokolpant M.Des khatir Ankhnnechea vibhagant patthoilo. To Manipalak xikovnk portolo ani 70 vea vorsanche piraier to bospagari zalo.

Chhapop ani Chhap’pachi vidhea

80chea vorsam modem, Rao hannem ek DOS adarit sompadok program Bharoti lipeam khatir boroilo. Uchharanchea inputacho sid’dhant vaprun mozkur manok Inglix keyboardacho aslo Mozkur sumarachea lipiantor Inglixint samballpant ailo. Bharoti bhaxentlea mozkura khatir Unicode manokachea 1 byte avrutechem promanna lagim lagim soman aslem

Mozkur uplobdh aslolea Bharoti lipiechea chhapkhanneachea kherit fontsa khatir ek dhaktto program borovpant ailo. Ho sompadok tannem aplea veakronn xikovpi Sediyapu haka orponn kelo. Kon’nodd avrutik Sediyapu Sompadok nanvlovkik zala ani keyboard manddavollik K.P.Rao manddavoll mhonn vollkhopant ieta zaka uprant Kornattok Sorkaran odhikrut keyboard mhonn maniotai dili. Sompadok lokak funkott divpant aila..

Sompadok sogllea Paninian Bharoti lipiam khatir uplobdh kelolo asa..

Vhodd haves ballgupi Tulu utram-bhanddaracho prokolp Govinda Pai thollavi zhorincho kendr Udupicho, ho mozkur zaitea khonnddamni chhap’pacho aslo.

Rao hannem ek Tulu sompadok rochlo zantunt tannem Tulu bhaxeche odik svor ghatleat ani tannem chhap’pakui Kon’nodd fonts rochleat. Prokolp iesiesponni purnn zalo.. Baduga,Tulu, Brahmi, Kharoshti, Kadamba adi hanche khatirui fonts rochleat..

Apara, sodanchea Inglix okxoram asun ek novo font ani Bharoti bhasanchim utram Inglix lipient lipiantor korunk thoddim novim sudharlolim okxoram rochleant.

Porgottnneo

Rao hanchea porgottnnea modem hancho somavex asa:

  • Properties of Elemental Materials, 1968. Tata McGrawhill.
  • Paper Technology and Paper Selection
  • Color Theory and Color separation for printers
  • A book written in Kannada by TG Srinidhi, named “Computarige Kannada kalisida, KP Rao
  • Serialized Biographical notes being published monthly in Tushara Magazine in Kannada

Odhikrut maniotai

K.P .Rao haka mell’llolea thoddea tosripam ani maniotaie modem hancho somavex asa: 

  • 2013: The Karnataka Rajyotsava Award for Science and Technology
  • 2013: Nadoja (Teacher of the State) award
  • 2009: Alva's Nudisiri award
  • 2016: Eminent Aloysian

Bhaileo zullovnneo

  • A biography published on K P Rao by the KnowYourStar NGO.
  • An article written on K P Rao by the KnowYourStar NGO.
  • A personal account published by a student of K P Rao.

Tags:

🔥 Trending searches on Wiki गोंयची कोंकणी / Gõychi Konknni:

Wiktionaryविकिपीडियाट्युनिशियाजॉर्जियाKerallSigmund Freudवेलचीधुकेंगोंयचें पर्यटनमुरगांव पोर्ट ट्रस्टव्होंवरीउदेंत तिमोरMother Teresaबंगाली जात्राಮದರ್ ತೆರೆಜಾअलेक्झांडर द ग्रेटरावळमोहेंजोदडोआझाद गोमंतक दलजेजू क्रिस्तಕುಮ್ಸಾರ್लॅम्बर्ट मास्कारेन्हसभंगीफुलां माळपजाँ जॅक रुसोकोंकणी रंगभूमीअलंकारअशोक पत्कीMeghalayचीनईस्टरप्रशांती तळपणकारअमेरिकेचीं संयुक्त राज्यांदामोदर धर्मानंद कोसंबीनेदरलँड्सपनामालॉरॅन्स स्पेलमन रॉकफॅलरKristanvponnबंदरइंडोनेशियाआफ्रिका खंडजेरोनीयो दामासेनो ब्रिटोयुनायटेड किंगडमKonknni BhasಬೆಂಡಾBhagat Singhಲತಾ ಮಂಗೇಶ್ಕರ್Bhimrao Ramji Ambedkarकाळीजबार्बाडोसदामोदर मावजोMaria Goretti (actress)जॉशुआ आचें पुस्तकHaddoश्रीधर पार्सेकारधर्मानंद कोसंबीहिंदूच्या देवता-विश्वातलो एक शिवगण वेताळजांबफिलीपिन्सव्हाश्कु द गामMahabaleshwar Sailप्रकाश वजरीकारताराबाईलोरेन्ट्स, कॉनरॅड झाकारियासवतनदारीवीज🡆 More