Bhimrao Ramji Ambedkar

Bhimrao Ramji Ambedkar (zolm: 14 epril 1891, mohu-modhyobharot; mornnH 6 ddisembor 1956, dil'li).

 
Romi
   

Bhartachea somvidhanacho xilpokar. Ek mhan kaideponddit. Dolit lokampasot apli purai jinn ompil'lo mhan bharti-i fuddari.

Bhimrao Ramji Ambedkar
Dr. Bhim Rao Ambedkar as a young man
Bhimrao Ramji Ambedkar
People paying tribute at the central statue of Bodhisattva Babasaheb Ambedkar in Dr. Babasaheb Ambedkar Marathwada University, India
Bhimrao Ramji Ambedkar
Dikshabhumi, a stupa at the site in Nagpur, where Ambedkar embraced Buddhism along with many of his followers

Tacho bapuy ramji sokpall loxkorant subhedar aslo. Tache auychem namv ‘ bhimabai ’ aslem. Azo maloji sokpall loxkorant xipai aslo. Uprant to mezor mhunn nivrit't zalo.Rotnagiri jilheantolo amboudde ho tachea ghoranneacho mull gamv aslo. Auy bapailo babasaheb choudavo bhurgo aslo. Tatuntolim fokot sat zann jivim ul'lim. To so vorsacho astona tache auyk moronn ailem. Uprant bapuy ani atem ‘ mirabai ’ hamnni taka lhanacho vhodd kelo.

Babasaheb don fautt logn zalo. Poilem logn solla vorsam pirayecher bhiku volomnnokar hachi dhuv ‘ romabai ’ hiche vangdda zalem. Tika 17 me 1935 disa moronn a yo lem. Fuddem tachem dusrem logn ddo. Xarda kobir hiche vangdda 15 epril 1948 vorsa zalem.

Loxkorantlean ni vri t't zatkoch tacho bapuy aplea kuttumbasoit nokre khatir satareak ailo. Thoim tannem aplem mullavem xikop ghetlem. Xallent xiktasotona ‘ ambeddokor ’ namvachea mastoran tachem namv sokpallachem ambeddokor kelem. Ambeddokarachem madhyomik ani vixvovidealoyin xikop elfinstton haiskul ani kolejint zalem. Son 1907 to mettrik pas zalo tor son 1912 to to podvidhor zalo. He khatir taka kelluskar gurujichem margodrxon ani boddodeacho soyajiravo gaikovadd hacho orthik palou molacho tharlo. Boddodeachea razachea orthik palvak lagun son 1913 to to unchelea xikxonnakhatir videxant vochunk xoklo. Omerikentlea kolombia ani inglonddantlea londdon vixvovidealoi ani grez-in hangasun tannem em'. E., piech. Ddi. (kolombia), ddi. Essi. (londdon), bar aett lo (londdon) heo podveo zoddleo. Orthoxastr, manouvonxoxastr, kaidexastr,dorxonoxastr, dhormoxastr, torkoxastr ani somazoxastr hachem ginean teavrovim tannem zoddlem.

Bhartant porot yetkoch tannem boddode somsthanachi nokri keli. Thoim taka ‘ osprixy ’ mhunn vaitt onnbhou aile. Tekhatir tannem nokri soddli. Uprant mumbyont siddnohem' kolejint tannem pradheapokachi nokri keli. Thoim taka osoch vaitt onnbhou ailo. Osprixy mhunn khinnakhinnak ayil'lea vaitt onnbhovak lagun osprixeambhitor zagritai haddpacho vaur korpachem tannem tharailem. 31 zanevari 1920 disa tannem ‘ muknaik ’ namvachem pondroxi nemallem kaddlem. Toxench teach vorsa kolhapur somsthanantlea osprixeanchi porixod manngamv hanga ghetli. Son 1924 to tannem ‘ bohixkrit hitkarinni ’ he somsthechi thapnnuk keli. Son 1926 to satara jilheant rohimotopurant bhoril'lea mohar porixodent tannem aplea osprixy bhavank votnodari ani gamvkiche hokk soddun divpak sanglem. 25 ddisembor 1927 to moharaxttrant ‘ mohadd ’ hanga thoinchea tolleant osprixeank her zatimvri udok bhorpak mellchem mhunn aplea hozaramni vangddeamsoit soteagroh kelo. Teavellar osprixyotayecho purskar korpi ‘ monusmriti ’ tannem zolloili. Bhartantolim deullam osprixeankhatir uktim zauchim oxem taka distalem. Naxikchea kallaram' mondirant provex korpacho soteagroh 2 march 1930 disa tannem suru kelo. To son 1935 meren panch vorsa chalu ul'lo. Itle mojgotim osprixeanche heddge ranoutt zomatiche toxench dolit somazache prosn somvsaramukhar yeuche mhunn tannem khasa yotn kelo. Londdnant bhoril'le golmez porixodent apli bazu manddun hindu somskritayen tanche pillgek nhoikaril'le odhikar porte melloun divpak mhotvacho vaur kelo. Dolitanche prosn lokam'mukhar manddpakhatir ‘ bohixkritobharot ’, ‘ zonta ’, ‘ somta ’, sarkea khobreptrantolean sat'tean borop kelem. 24 sopttembor 1932 disa gandhi – ambeddokar hancheamodim ‘ punne koblat ’ zali. Tatunt rakhivo zageancho ankddo tharaupakhatir panch vorsamni ‘ zon'nirdex ’ gheucho oxem tharlem.

Son 1936 to tannem svotontr mozur pokxachi thapnnuk keli. Son 1937 to vidhanosobhecho vangddi mhunn to venchun ailo. Son 1937 to songhrajy podhdot ani darubondi dhoronn haka tannem khor nixed porgottailo. Son 1942 to ‘ el inddia xeddyuldd kastts feddrexonachi ’ tannem thapnnuk keli. Son 1942 te 1946 meren vhaisoroichea karyokari monddllant to kamgar fuddari aslo. Hea kallant tannem ‘ pipls ejyukexon sosaitti ’chi thapnnuk keli ani mumboi sidhdarth mohavidealoi suru kelem. Son 1946 to bongal prantantlean somvidhan sobhecher vangddi mhunn to venchun ailo. 29 egostt 1947 vorsa svotontr bhartache ghottna somiticho odhyokx mhunn tachi venchnnuk zali.

Hindu bailanche lorvanginn bholaikekhatir tannem manddil'lea ‘ hindu kodd bilak ’ kormotthovadeam koddlean virodh zalo. Hem bil loksobhentlean bhair poddttokoch, nehruchea montrimonddollantlean kaidemontri podacho rajinamo divn to bhair sorlo ani portun 1952 to rajyosobhecher venchun ailo. Loksobhechi venchnnuk tannem don fautt loddoili. Punn donuy fautt taka har khauchi poddli.

Hindu dhormantlea chaturvornny veusthek vittun 14 ekttobor 1956 disa nagpur hanga somta, bhauponn, nyai, svotontrotai, progonea, korunna, xil hanchi xikounn somst somvsarak divpi boudhd dhormachi dikxa tannem aplea sumar panch lakh onuyayamsoit ghetli.

Ambeddokarank vachnacho khub nad aslo. Tachea gronthamloyant 25,000 durmill pustokam aslim. Tachea gajil'lea pustokam'modim ‘ do ivholyuxon ef prouhinxiol fainans in brittix inddia ’ (1924), ‘ do problem' ef do rupi ’ (1946), ‘ vhott kangres ondd gandhi hevo ddon ttu do onttochebls ’ (1948), ‘ budhd ondd hiz dhom'm' ’ (1957), ‘aenaihilexon ef kastts (1937) ’hea pustokancho aspavo zata. Rajki vixeamvelea grontham'modim ‘ thotts en pakistan ’ (1940), randde, gandhi ondd jina, (1943), ‘ thotts en lingvisttik sttetts ’ (1955) hacho aspavo zata. Moratthi bhaxent tannem khub thoddem borop kelem. Hem borop choddxem khobramptrantolean ujvaddak ailam.

1990 vorsa bharot sorkaran taka mornnot'tor ‘ bhartortn ’ purskar dilo. 14 epril 1990 disa tache ghorkan'nikodden raxttropotin ho purskar supurd kelo. 1990 vorsa bharot sorkar babasaheb ambeddokorachem ‘ zolmoxotabdi vors ’ mhunn monoita.

Polleiat

Bhimrao Ramji Ambedkar

Tags:

🔥 Trending searches on Wiki गोंयची कोंकणी / Gõychi Konknni:

राश्ट्रीय सागरविज्ञान संस्थाआपटे, हरि नारायणतांबोळीऑस्ट्रेलियाJharkhanddताराबाईवडकोंकणीतलें पयलें बरपजपानश्रीधर पार्सेकारपणजीवऱ्हाडी बोलीसेंट किट्स आनी नेव्हिसयुगांडाMariaहळदमैनचेस्टर युनायटेड फुटबॉल क्लबबंदरहोळीआल्मैदा, आनास्तासिओ तोमाझीनु बारनाबे दSteve Jobsअवमूल्यनArch‍bispकारवारबॉस्निया आणि हर्झगोव्हिनाGuru Duttअमोनियालँब, विलिस यूजीनसायबीण घारा भायर सरतानां मागणेंओणम्भारतीय रेल्वेNatalसाहित्य-स्वाध्यायडॉ आनंद हेळेकारदूरचित्रवाणीRuzai Saibinnicho Ters - The Holy Rosaryउत्तर प्रदेशअशोक पत्कीMukhel panफुलां माळपSant Agatho ThaumaturgusElvis Presleyफोंडें तालुकाधर्मLisboaउजवाडMeghalayआचाय शंकरराव देवManddoकंवचीShaktidevtaराजाराम छत्रपतीईजिप्तलक्संबॉर्गSirak achem Pustokसॅन मरिनोहिंदूच्या देवता-विश्वातलो एक शिवगण वेताळSasvot Adarache Maiechem NovenDakanchea Molleachi ani Kullvaddianchi VoparराजभासDolloShetkiराम मनोहर लोहियाChompaiamnim Cholteli Mon'zat - Quadrupedवास्को🡆 More