Tetãrerekua

Tetãrerekua térã tekuái ha'e peteĩ mohendakuaaha orekóva pokatu ohekome'ẽ hag̃ua peteĩ avano'õ térã peteĩ yvy apekue, ha'éva jepiveguáicha tetã térã tetãvore.

Oĩ heta he'iseha umi tetãrerekua ypykatu rehegua. Upéicha avei ko yvýpe oĩ tekuái opaichagua iñambuepáva.

Pe he'iseha tuichavéva ha'e tetãrerekua ha'e oĩhápe ha omba'apohápe umi tetã remimoĩmbyre ha'éva Tetã Ruvicha, Tetã Amandaje ha Tetã Tekojoja Ruvicha. Tetãrerekua ha'e peteĩ tape oñemoañete hag̃ua jokuaikuaa omohendáva tetã, avei peteĩ ypykatu omoañete hag̃ua tetã sãmbyhy. Mayma tetãrerekua oguereko peteĩ tekorã, he'iséva, peteĩ jehaipy ojejuhuhápe umi ñemboguataha ha tekopy orekóva hetã sãmbyhy.

Ojeporu jepi pe ñe'ẽ tekuái oje'e hag̃ua umi 200 tetã hekosãsóva rupi ha umi hemimoĩmbyre ipoguýpe rehe.

Tembiasakue pukukue javeve, umi tekuái opaichagua iñambuepáva ojejuhúva jepi ha'e porokuái peteĩme, aristocracia, timocracia, oligarquía, jekopytyjoja, teocracia ha tiranía. Peteĩ mba'e jajuhúva oimeraẽva tekuái rekopýpe ha'e mba'éichapa ojehupyty pokatu oisãmbyhy hag̃ua — umi mokõiva ojehupytyrã ha'e jeporavo rupive (tetãyguakuéra oiporavóvo imburuvicharã) ha ñemoñare rupive (oñembohasa tetãrerekua umi mburuvicha ñemoñarépe).

Tags:

Avano'õTekuái rekoTetãTetãvore

🔥 Trending searches on Wiki Avañe'ẽ:

VarrókoMosambíke2014PupotyEstambulMbokapĩTave'ỹRróma papapykuéraPaulo Coelho18 jasyrundyChokoraParapyte Péysia peguaTa'angambyryRrúsia ha Turykía Ñorairõ (1676-1681)2004AraváñaMachado de AssisChicharõGabriel CasacciaJejukaha19371932Terarãngue GuaranímeCasa de la IndependenciaTaj Mahal2012Múnichi29 jasypoteĩ2020ÁuteriaFIsraelMauro LugoMalta9 jasypokõiLÑe'ẽndýi GuaranímePindorámaTáva VatikánoVikipetã6 jasyporundy1988MusarógaTekombo'eMborayhuChororo MondayApytu'ũsoroKaríveKa'avoVarvadoHelio VeraNew HampshireKámaMembysẽ rire pámoSan Petersburgo1980ÑandutiPoytugaYaguarón17992013NduváiPakitãKáiro28 jasyrundy1926Karaiñe'ẽPombéroAvañe'ẽYpaneÑemby KoréaWalt DisneyKáso🡆 More