Tero guaraníme ha'e ñe'ẽ guaraníme ombohérava ava, mymba, ka'avo térã mba'e.
Techapyrã: Kalo - jagua - Tajy - apyka.
2.1.1. Tero Tïgua: Ha'e umi tero oguerekóva pu'ae tĩgua (ã - ẽ - ĩ - õ - ũ – ỹ), térã pundie tĩgua (g - m - mb - n - nd - ng - nt – ñ) ipype.
Techapyrã: (ejemplos)
2.1.2. Tero Jurugua: Ha'e umi tero oguerekóva pu'ae jurugua (a - e- i - o - u – y), térã pundie jurugua (ch - g - h - j - k - l - p - r - rr - s - t - v - puso) ipype.
Techapyrã:(ejemplos)
Pene
2.2.1. Tero ijysajateĩva: Ha'e umi tero oguerekóva peteĩ ysaja año ojepuru hagua.
Techapyrã:
2.2.2. Tero ijysajakõiva: Ha'e umi tero oguerekóva mokõi ysaja ojepuru hagua. Peteĩva héra ysaja'ypy ha oñepyrũjepi “T”-pe, ha ambuéva katu héra ysajapuru ha oñepyrũ “R”-pe. Ko'ã tero apytépe oĩve umi ombohérava ñane pehẽnguépe.
Techapyrã:
2.2.3. Tero ijysaja'apýva: Ha'e umi tero oguerekóva mbohapy ysaja ojepuru hagua. Ko'ãvape pe ysaja'ypy oñepyrũkuaa “T” térä “O”-pe, ha umi mokõi ysajapuru katu oñepyrũjepi “R” peteĩ-va ha ambuéva “H”-pe.
Techapyrã:
2.2.4. Tero ijysajarundýva: Ha'e umi oguerekóva irundy ysaja ojepuru hagua. Koichagua terópe ysaja'ypy oñepyrũ “T”-pe, ha umi mbohapy ysajapurúgui mokõi oñepyrũ “R” ha “H”-pe. Ysaja-puru mbohapyha katu oñepyrũkuaa ambue pundiépe.
Techapyrã:
2.3.1. Teroteĩ: Ha'e umi tero oguerekóva ipype peteĩ ñe'ẽ añón-te térã oñembohetepeteĩva.
Techapyrã:
2.3.2. Teroeta: Ha'e umi tero oguerekóva ipype mokõi térã hetave ñe'ẽ. Peteĩ ñe'ẽme ojojuhu ha oñomopeteĩ mokõi térã hetave ñe'ẽrapo, ha ojoajukatúvo ombohérava hikuái peteĩ mba'e pyahu. Peteĩ ñe'ẽntema oiko chuguikuéra.
Techapyrã:
2.4.1. Tero ijysajakuaáva: Ha'e umi tero ñañandúva, jahecháva, hetéva, añeteguáva, ikatúva ñaha'ã ipohyikue, isa'y térã ijysaja.
Techapyrã:
2.4.2. Tero ijysajakuaa'ỹva: Ha'e umi tero nañañandúiva, jahe-cha'ỹva, añetegua'ỹ, ha noñembohetéiva. Ikatu'ỹva ñaha'ã ipoh-yikue, isa'y térã ijysaja.
Techapyra:
2.5.1. Teratee: Ha'e umi téra teete oñeme'ẽva ava, mymba, ka-'avo, térã mba'épe, ha heratee rupi ojoavýmava ambuévagui. Techapyrã:
2.5.2. Teratee'ỹva: Ha'e umi téra oñeme'ẽva ava, mymba, ka'avo térã mba'e aty ojojoguáva térä ojueheguáva ha ojojaveguávape.
Techapyrã:
1) Guarani ñe'ẽtépe ndajajuhumo'ãi tero ñemohenda heñoi rupi Castellano-peguáicha. Guaraníme ñe'ẽrapo naiñambuéi. Castellano-pe katu iñambue.
Aipórõ, ha jepémo upéicha, Guaraníme jajuhukuaa avei tero ñemohenda heñói rupi (por su orígen), kóicha:
Techapyrã:
2) Guaraníme tero ñemohenda iñe'ẽpu'andu rupi oñemom-ba'eguasueterei. Péicha, tero jurugua ndive katuete jaipuru-va'erã ñe'ẽpehẽtai jurugua ha tero tĩgua ndive katuete jaipuru-va'erã ñe'ẽpehẽtai tĩgua.
Techapyrã:
Jaikuaaháicha "Aguai" niko tero jurugua, upévare ñam-bojoajuva'erã hese ñe'ẽpehẽtai "ty". "Ñana" katu tero tĩgua upévare ñambojoapy hese ñe'ẽpehẽtai "ndy".
Ko'ã ysaja oñanduka tero arapuru: ága, yma térã upéi. Oĩ avei oñandukáva tero arapuru oñembo'ajemo'ãva ha noñem-bo'ajéiva:
3.1.Arapuru Agagua: Ha'e pe oñandukáva tero puru agaite-voi.
Techapyrã:
3.2.Arapuru Mboyvegua: Ha'e pe oñandukáva tero puru ange, kuehe térã yma (hi'arejepéva). Kóicha jave oñembojoapyva'erã teróre ñe'ẽpehẽtai upeigua: kue, ngue, re.
Techapyrã:
3.3.Arapuru Upeigua: Ha'e pe oñandukáva tero puru upeigua, tenonderã gotyo. Kóicha jave oñembojoapyva'erã ñe'ẽpehẽtai upeigua: rã.
Techapyrã:
3.4. Arapuru Mo'ãva: Ha'e pe oñandukáva tero puru mo'a. Opurutava'ekue ha ojepuru'ỹva. Kóicha jave oñembojoapyva'erã ñe'ẽpehẽtai upeigua: rãngue.
Techapyrã:
4.1.1. KUIMBA'E MEÑA. Ko'ápe ija umi tekove heko-kuimba'éva. Upévare avei heta jey oñembojoapy teróre ñe'ẽ: “kuimba'e”, péicha jave oikóva ñe'ẽpehẽtai upeiguárõ. Ojepu-rukuaa avei ñe'ẽpehẽtai upeigua: "me", oñemomeña kuimba'e hagua peteĩ tero. Kóva ojepuru umi téra hekokuña añóva ndive; ja'eporãsérõ, oguereko'ỹva kuimba'e meña.
Techapyrã:
4.1.2. KUÑA MEÑA. Ko'ápe katu ija umi tekove hekokuñáva. Upévare avei heta jey oñembojoapy teróre ñe'ẽ: “kuña”, péicha jave oikóva ñe'ẽpehẽtai upeiguárõ.
Techapyrã:
4.1.3. MEÑA'YVA. Ko'ápe ija umi mba'ehekove'ỹva; ja'eporãsérõ, ndahekokuimba'é'ỹ ha hekokuñá'ỹva. Amo hapó-pe, imeña'ỹva.
Techapyrã:
4.1.4. MEÑAJOJA. Ko'ápe katu ija umi tero ojoavy'ỹva, ojepurukuaáva kuimba'e ha kuñáramo. Ko'ãva rehe, oñembojoa-vy hagua, oñembojoapy ñe'ẽpehẽtai upeiguárõ: “kuimba'e” ha “kuña”, peicharõ añoite oñembohekokuimba'e ỹrõ katu oñem-bohekokuña. Techapyrã: “Mitã” (kóva jaipurukuaa kuimba'e ha kuñarõ. Ñambojoavysérõ, ñambojoajúmanteva'erã hesekuéra: “kuimba'e” / mitã-kuimba'e; ha “kuña” / mitãkuña).
“Memby” (kóva avei jaipurukuaa kuimba'e ha kuñarõ. Ñambojoavysérõ, ñambojoajúmanteva'erã hesekuéra: “kuimba'e” / membykuimba'e; ha “kuña” / membykuña).
4.1.5. MEÑAKUAA'YVA. Ko'ápe ija umi mymba mirĩmimi, michĩgui ndojekuaáiva ha'épa kuimba'e térã ha'épa kuña.
Techapyrã:
4.2.1. PAPYKÕI. Guaraníme niko tero ndaipapapyjekuaái ha'eño jave; ja'eporãsérõ, noĩri papyteĩme ha noĩrinte avei pap-yetápe. Upévare ja'e upe jave tero ipapykõiha.
Techapyrã:
4.2.2. PAPYTEĨ. Tero ipapyteĩ hagua katuete ogueraha-va'erã Teroja Moteĩva papyteĩme (techaukarã, mba'éva, papý-va térã kuaa'ỹva).
Techapyrã:
4.2.3. PAPYETA
4.2.3.1. PAPYETA APOPYRE. Tero ipapyeta hagua katuete oguerahava'erã Teroja Moteĩva papyetápe (techau-karã, mba'éva, papýva térã kuaa'ỹva).
Techapyrã:
4.2.3.2 PAPYETAITE
a. PAPYETAITE HA'ETÉVA. Kóva ojehu ñambojoajúrõ teróre ñe'ẽpehẽtai upeigua “kuéra” (tero jurugua ndive), ha “nguéra” (tero tĩgua ndive). Ko'ã ñe'ẽpehẽtai (kuéra ha nguéra) katuete ojoajuva'erã teróre.
Techapyrã:
ã. PAPYETAITE MBOHETÁVA. Kóva ojehu ñambojoajúrõ teróre ñe'ẽpehẽtai upeigua “eta”, tero ijapýrõ pu'ae kangýpe (i - ĩ - u - ũ - y - ỹ); ha “ita”, tero opárõ pu'ae atãme (a - ã - e - ẽ - o - õ).
Techapyrã:
4.3.1. KOKATU'YPY. Kóva niko oñanduka tero ha'etéva, heko-petéva, ndahekoambuéiva. Nombojoapýiva hese mba'eveichagua ñe'ẽpehẽtai.
Techapyrã:
4.3.2. KOKATU MBOJOJÁVA
4.3.2.1. KOKATU MBOJOJÁVA MBOTUICHÁVA. Kóvape katu peteĩ tero, mokõigui, oñembotuicha ñe'ẽpehẽtai upeigua "ve" rupive; ja'eporãsérõ, tuichave ambuégui.
Techapyrã:
4.3.2.2. KOKATU MBOJOJÁVA MOÑONDIVÉVA. Kóva oñan-duka mokõi térã hetave tero ojojaha, ndojoavyiha ojoehegui. Pe-varã peteĩvare oñemboajúva'erã katuete ñe'ẽpehẽtai upeigua "icha".
Techapyrã:
4.3.2.3. KOKATU MBOJOJÁVA MOMICHĨVA. Kóvape katu pe-teĩ tero, mokõigui, oñemomirĩ ñe'ẽpehẽtai upeigua "ive" rupive; ja'eporãsérõ, imirĩve ambuégui.
Techapyrã:
4.3.3. KOKATU TUICHÁVA. Kóva ha umi ambue kokatu ñahe-sa'ỹijótava oñanduka tero ñemongakuaakuaave, ñembo-tuichatuichave. Ko kokatu ombojoaju teróre ñe'ẽpehẽtai upeigua "ite", tero ijapýrõ pu'ae kangýpe (i - ĩ - u - ũ - y - ỹ); ha “ete”, tero opárõ pu'ae atãme (a - ã - e - ẽ - o - õ).
Techapyrã:
4.3.4. KOKATU TUICHAVÉVA. Kóva ombojoaju teróre ñe'ẽpehẽtai upeigua "iterei", tero ijapýrõ pu'ae kangýpe (i - ĩ - u - ũ - y - ỹ); ha “eterei”, tero opárõ pu'ae atãme (a - ã - e - ẽ - o - õ).
Techapyrã:
4.3.5. KOKATU TUICHAITÉVA. Kóva ombojoaju teróre ñe'ẽpehẽtai upeigua "rasa".
Techapyrã:
4.3.6. KOKATU TUICHAITEVÉVA: Kóva ombojoaju teróre ñe'ẽpehẽtai upeigua "itereirasa", tero ijapýrõ pu'ae kangýpe (i - ĩ - u - ũ - y - ỹ); ha “etereirasa”, tero opárõ pu'ae atãme (a - ã - e - ẽ - o - õ).
Techapyrã:
4.3.7. KOKATUVUSU: Kóva ha'ehína kokatukuéra ruvicha, upe tuichavéva, ijojaha'ỹva. Kóva ombojoaju teróre ñe'ẽpehẽtai upeigua "pavẽ".
Techapyrã:
JESAREKOPYRÃ Ko'ã ñe'ẽpehẽtai kokatuguigua jaipurúva tero ndive, ha'e avei umi jaipurútava teroja, ñe'ẽtéva ha ñe'ẽteja ndive.
This article uses material from the Wikipedia Avañe'ẽ article Tero Guaraníme, which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Kuatia retepy ojeguereko CC BY-SA 4.0 guýpe, ndaha'éiramo oje'éva ambue mba'e. Images, videos and audio are available under their respective licenses.
®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Avañe'ẽ (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.