Tapi'itĩmbuku

Tapi'itĩmbuku (Elephantidae, karaiñe'ẽme: Elefante) ha'e umi mymba okambúva juehepehẽ aty, proboscidea hekovety mymba aty.

Ko'ãga oiko mbohapy tapi'itĩmbuku juehegua ha heta juehegua'i ambueva. Tapi'itĩmbuku ndoikovéva ko'ãga ha'e mamuts.

Tapi'itĩmbuku
 
Tapi'itĩmbuku
Tapi'itĩmbuku
Afrika tapi'itĩmbuku
Tekovekuaaty ñemohenda
Tavetã: Animalia
Pehẽ'a: Chordata
Pehẽ'aguy: Vertebrata
Jueheguasã: Mammalia
Jueheguasãmi: Placentalia
Tekovety: Proboscidea
Juehepehẽ: Elephantidae
Gray, 1821
[editar datos en Wikidata]

Tapi'itĩmbukunguéra ha'e mymba tuichave oĩva yvy apépe ko'ãga. Ko mymba hyeguasu ára ha'e 22 jasykuéra, hyeguasu ára hi'aréva pukuveva yvy ape oĩva ave. Heñói pohyikue ha'e 120 kg. Ijeikove ha'ente 50 gotyo 70 arykuéra.

Tapi'itĩmbuku tuichavéva japipyre oguerekóva akue 11.000 kg (Angola retãme, 1956), ha 3,96 métro yvatekuére.

Iñakã apytu'ũ ipohýi 5 kg, iñakã apytu'ũ ituichavéva opa yvy ape pegua. Inambi ituichava avei ha ipire poguasúva ha hũngýva.

Ko'ãga oiko mbohapy tapi'itĩmbuku juehegua:

  • Tapi'itĩmbuku Afrikagua
  • Tapi'itĩmbuku Asiapegua
  • Tapi'itĩmbuku ka'aguygua

Mandu'apy

Joaju

Tags:

JueheguaJuehegua hekovetyJuehepehẽKaraiñe'ẽMymbaOkambúva

🔥 Trending searches on Wiki Avañe'ẽ:

Ao aoKavaju9 jasyapyLeón CadoganPríncipe-íTalinAmandajerapeChikagoAkujekutuPiraOregon2001YvatekáukasoYvyapekuaaDengueArajereArapoteĩ marangatuMusarógaÑemoirũrapeTetãnguéra rysýi ava hetakuéreKuarahyresẽ VirginiaArandupykuaatyKarai OctubreKeranaTerarãngue Guaraníme31 jasyteĩVakytériaChékia1 jasypo28 jasypoteĩMaltaParaguayArapyTurismo aventura ParaguáipeVikiñe'ẽndyRrumáñaMandi'oFIFA Tembiesarái Yvypavẽ 1934Volívia1968Ka'avoYvy arapehẽ11 jasyporundyPorenoÑe'ẽpotySS marschiert in FeindeslandKuala Lumpur1982Kamby arroTahýiMbo'ehára ÁraGuarani Ñe'ẽysajakuaaMboka oipurúva tumingue'a mbaretekuePápa Francisco19771992ChínaOhioEpáña10 jasypakõiGinéaVyroñe’ẽJejukahaMéhiko26 jasyporundyÑembosaraipavẽ Arahakúpe 196420201955🡆 More