Monarchi-a (di grèk mono « sèl », arke« pouvwar » : « pouvwar di roun sèl ») sa roun sistenm politik koté inité-a di pouvwar sa senbolizé pa roun sèl moun, aplé « monark ».
Li sa ni nésésèrman oun royalté, ni nésésèrman éréditèr : i toujou ègzisté dé monarchi élèktiv, pa lègzanp rwa-ya koté golwa-ya, oben dog-ya annan répiblik-a di Véniz. Soulon définisyon-an di Montesquieu, oun monarchi ka défini so kò pa gouvèlman absoli-a di roun sèl, mè sa pouvwar sa limité par dé lalwa.
Monarchi-a sa dit monarchi konstitisyonèl lòské pouvwar-ya di monark sa défini pa roun konstitisyon ékrit ki ka fiksé dé lalwa fondamantal ki ka prévwayé oun séparasyon dé pouvwar. Li sa souvan admèt, lòské Léta-a sa ménasé pas roun lagèr étranjèr oben sivil, ki roun lalwa marsyal ka bay li provizwarman tout pouvwar-ya : monarchi-a ka divini alò, o sans antik, oun diktatir (kou té ka ègzèrsé konsil-ya oben jénéral romen-yan an ka di grav problenm).
This article uses material from the Wikipedia Kriyòl Gwiyannen article Monarchi, which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Le contenu est disponible sous licence CC BY-SA 4.0 sauf mention contraire. Images, videos and audio are available under their respective licenses.
®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Kriyòl Gwiyannen (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.