Nórčina je severogermánsky jazyk.
Po nórsky hovorí asi 5 miliónov obyvateľov.
Nórčina (norsk) | |
Štáty | Nórsko, USA, Švédsko |
---|---|
Región | Severná Európa, Severná Amerika |
Počet hovoriacich | okolo 5 miliónov |
Poradie | – |
Klasifikácia | Indoeurópske jazyky |
Písmo | latinka |
Postavenie | |
Úradný jazyk | Nórsko Severská rada |
Regulátor | Nórska jazyková rada (Bokmål a Nynorsk) Nórska akadémia pre jazyk a literatúru (Riksmål) |
Jazykové kódy | |
ISO 639-1 | no – Nórčina nb – Bokmål nn – Nynorsk |
ISO 639-2 | nor – Nórčina nob – Bokmål nno – Nynorsk |
ISO 639-3 | nor – Nórčina nob – Bokmål nno – Nynorsk |
Wikipédia | |
Adresa | no.wikipedia.org |
Pomenovanie | Wiki, den frie encyklopedi |
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |
Nórčina vznikla z jazyka stará nórčina. Vývoj nórčiny zo staroseverčiny (staronórčiny) trval zhruba 300 rokov a za tento čas prebehol prechod od zložitého systému skloňovania (podobného ako má dnešná slovenčina) k jazyku menej zložitému s pevnejším slovosledom.
Dnešná nórčina je taktiež ovplyvnená dánčinou, keďže Nórsko bolo dlhé roky pod nadvládou Dánska. Je všeobecne známe, že Nóri bez väčších problémov rozumejú hovorenej švédčine a pri písanom texte zas písanej dánčine.
Nórčina je štandardizovaná v štyroch formách:
Jazyková demokracia v Nórsku umožňuje používať v oficiálnom hovorovom a písomnom prejave každý zo štyroch variantov, ale v skutočnosti veľká väčšina obyvateľstva používa bokmål a nynorsk a často sa aj uvádza, že naozaj oficiálne postavenie majú len tieto dve formy. V Nórsku je spisovným jazykom tiež lapončina, v niektorých severných oblastiach Nórska majú žiaci právo na výučbu na školách po laponsky.
Nórske dialekty: nórčina má veľké množstvo rôznych dialektov, preto každé slovo sa môže vysloviť rôznymi spôsobmi, každý zo spôsobov je spisovný.
Bokmål (číta sa „bukmol“) používa asi 85 % obyvateľov. Tento jazyk sa aj vyučuje na zahraničných univerzitách. Nynorsk je druhým spisovným jazykom. Používa sa hlavne na západe krajiny. Väčšina Nórov ho však považuje za jazyk sedliakov. V Nórsku, ako aj v ďalších škandinávskych krajinách, si všetci tykajú. Vykanie používajú len vo výnimočných prípadoch. Taktiež pri oslovení sa používa meno a priezvisko, nie oslovenie pán alebo pani.
Intonácia môže byť dvojaká: buď ako v slovenčine dôraz na prvej slabike, alebo existujú v nórčine slová s tzv. druhou intonáciou. Pri výslovnosti slov s druhou intonáciou začíname s hlasom zhruba na normálnej úrovni, potom hlasom trocha klesneme a na konci stúpame nad normálnu výšku hlasu.
This article uses material from the Wikipedia Slovenčina article Nórčina, which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Obsah je dostupný pod licenciou CC BY-SA 4.0, pokiaľ nie je uvedené inak. Images, videos and audio are available under their respective licenses.
®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Slovenčina (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.