Kyjev: Hlavné a najväčšie mesto Ukrajiny, správne stredisko skej oblasti

Київ – Kyjiv, poľ. Kijów, rus. Киев – Kijev, jidiš קיאב – Kijav) je hlavné a najväčšie mesto Ukrajiny, správne stredisko Kyjevskej oblasti.

Kyjev (Київ – Kyjiv)
hlavné mesto Ukrajiny
Zhora zľava: Kyjevsko-pečerská lavra, Verchovna rada Ukrajiny, Kyjevská univerzita, Dom s chimérami, socha Bohdana Chmeľnyckého, Námestie Nezávislosti
Vlajka Erb
Oficiálny názov: Київ – Kyjiv
Štát	Ukrajina
Oblasť	Kyjevská oblasť
Rieka	Dneper
Nadmorská výška	197 m n. m.
Súradnice	50°27′00″S 30°31′24″V / 50,45°S 30,5233°V / 50.45; 30.5233
Rozloha	847 km² (84 700 ha)
Obyvateľstvo	2 952 301 (2022)
Hustota	3 485,6 obyv./km²
Vznik	5. storočie
Primátor	Vitalij Kličko
Časové pásmo	VEČ (UTC+2)
- letný čas	VELČ (UTC+3)
PSČ	01xxx-04xxx
Telefónna predvoľba	+380 44
Poloha mesta v rámci Ukrajiny
Wiki Commons: Kiev
Webová stránka: http://kievcity.gov.ua/
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Mesto leží na rieke Dneper v severnej časti krajiny. Má rozlohu 847 km² a 2,95 milióna obyvateľov (2022). Kyjevská aglomerácia má 4,07 milióna obyvateľov. Je to dopravná križovatka a centrum elektrotechnického priemyslu.

Slovenský názov

V rokoch 1902 – 1931 a 1940 – 1966 slovenský kodifikovaný tvar znel Kijev. V rokoch 1931 – 1940 a potom znova od roku 1966 dodnes bol resp. je znova kodifikovaný tvar Kyjev. Zmena kodifikácie je v Pravidlách slovenského pravopisu z roku 1966 komentovaná nasledovne: „Zmenil sa spôsob písania miestneho mena Kijev na Kyjev (podľa zásad transkripcie z ukrajinčiny)“.

V súlade s kodifikáciou v Pravidlách slovenského pravopisu aj Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (v súčasnosti podľa § 18 zákona č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii) ustanovil Kyjev ako slovenské štandardizované exonymum pre toto mesto. Tento tvar je právne záväzný pre vydavateľov kartografických diel, odborných publikácií, na používanie v tlači a iných prostriedkoch masovej komunikácie a v úradnej činnosti orgánov verejnej správy.

Po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v marci 2022 oznámil slovenský Denník N, že bude aj na znak sympatií k brániacemu sa ukrajinskému národu používať názov Kyjiv (tzn. prepis z ukr. Київ), pretože podľa šéfredaktora Matúša Kostolného „naše označenia týchto miest [Kyjev, Ľvov, Charkov] sme prebrali z ruštiny. Sú za tým desaťročia vplyvu Sovietskeho zväzu, v ktorom bola práve ruština centrálnym jazykom“. Toto tvrdenie je v rozpore s faktami (pozri vyššie uvedený prehľad kodifikácie). Potvrdzuje to aj jazykovedkyňa a hlavná redaktorka Slovníka súčasného slovenského jazyka Alexandra Jarošová, poukazujúc na skutočnosť, že názov „Kijev“ uviedol už Samuel Czambel v Rukoväti spisovnej reči slovenskej (1902), pričom zhruba v 30. rokoch 20. storočia sa jeho písanie zmenilo na „Kyjev“, čo sa priblížilo ukrajinskej výslovnosti. Názov Kyjiv okrem Denníka N používa aj časopis .týždeň, internetový portál Startitup.sk a SITA Slovenská tlačová agentúra. Knižne ho použil novinár Petr Koubský v historicko-popularizačnej publikácii Stručné dejiny Ukrajiny od Kyjevskej Rusi až k Zelenskému (2022).

Etymológia

Etymológia je sporná, názov je možno odvodený od osobného mena „Kyj“, teda znamená „Kyjov, patriaci Kyjovi“.^{[chýba zdroj]}

V starej ruštine (t.j. v stredovekom jazyku, ktorý je priamym predchodcom okrem iného dnešnej ruštiny a ukrajinčiny) znie najstarší doložený tvar názvu mesta Кыѥвъ či Кыевъ (oboje: Kyjev), od 13. storočia aj Киевъ či Кiевъ (oboje: Kijev). Ako vidno, súčasný kodifikovaný slovenský (a český) názov tohto mesta zodpovedá najstaršiemu doloženému domácemu názvu tohto mesta.

 

Historické centrum Kyjeva sa rozkladá na pahorkoch nad pravým (západným) brehom Dnepra, v 20. storočí vyrástli nové štvrte aj na ľavom brehu (napr. Darnyca, Podil). Reliéf mesta je dosť členitý, lesnaté pahorky sú od seba oddelené malými údoliami, zbiehajúcimi sa k Dnepru. Do Dnepra sa pri Kyjeve zľava vlieva rieka Desna, severne od mesta Dneper zadržuje veľká Kyjevská priehrada.

 

Podľa legendy založili Kyjev traja bratia tak, že postavili tri hrady na troch pahorkoch.

Kyjev patrí k starobylým európskym mestám, nakoľko archeologické nálezy posúvajú jeho začiatky na prelom 5. a 6. storočia. V 9. až 12. storočí bol Kyjev sídelným mestom rozsiahlej Kyjevskej Rusi. Roku 988 prijal kyjevský veľkoknieža Vladimír I. kresťanstvo, ktoré sa odtiaľ šírilo medzi všetkých východných Slovanov, a Kyjev sa hneď stal jedným z hlavných centier kresťanskej kultúry. Počas 12. storočia sa štát rozpadol na viacero kniežatstiev a Kyjev začal strácať svoj pôvodný význam. Roku 1240 mesto spustošili mongolské vojská Batuchána. Od roku 1363 patril Kyjev Litovskému veľkokniežatstvu (od roku 1471 ako stredisko Kyjevského vojvodstva) a spolu s ním neskôr v rámci Lublinskej únie k poľsko-litovskej ríši. Od roku 1497 mal Kyjev samosprávu podľa magdeburského spôsobu.

Po kozáckych povstaniach v polovici 17. storočia sa Kyjev dostal pod ruskú správu; jeho pridelenie Rusku definitívne potvrdil tzv. Večný mier z roku 1686. Od roku 1797 bol Kyjev strediskom rovnomennej gubernie. Univerzita svätého Vladimíra (dnes Ševčenkova univerzita) bola založená v roku 1834.

Po revolúcii roku 1917 bola v Kyjeve založená ukrajinská Centrálna rada, ktorá vyhlásila nezávislosť Ukrajiny. Po viac ako dvoch rokoch bojov však zvíťazili v občianskej vojne boľševici, a tak bol Kyjev od roku 1920 začlenený do formujúceho sa sovietskeho štátu. Až v roku 1934 sa stal opäť (namiesto „proletárskejšieho“ Charkova) aspoň metropolou Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky.

Po útoku na Sovietsky zväz dobyli Nemci 19. septembra 1941 aj Kyjev. Počas bitky o Kyjev došlo v širšom okolí mesta k obrovskému obkľúčeniu sovietskych síl a strate vyše 500 000 sovietskych vojakov. Sovietske jednotky Ľudového komisariátu vnútra (NKVD) pred ústupom z mesta zamínovali časť budov v centre, ktoré vybuchli až po začiatku nemeckej okupácie. Nacisti sa v meste dopustili krutých vojnových zločinov – 29. a 30. septembra 1941 zvláštne jednotky SS v rokline Babyj Jar na severozápadnom okraji mesta popravili vyše 33-tisíc kyjevských Židov. Popravy na tomto mieste pokračovali aj neskôr. Spod nacistickej okupácie bolo zničené mesto vyslobodené 6. novembra 1943 jednotkami 1. ukrajinského frontu. Druhej bitky o Kyjev sa zúčastnili aj vojaci 1. československej samostatnej brigády. 8. mája 1965 bol mestu za činnosť počas vojny udelený titul mesto-hrdina.

Od roku 1991 je Kyjev hlavným mestom nezávislej Ukrajiny. Významne sa do dejín zapísal v novembri a decembri 2004, keď veľké demonštrácie proti sfalšovaným výsledkom prezidentských volieb, tzv. Oranžová revolúcia, viedli k čiastočnej zmene režimu v krajine.

Kyjev je rozdelený na 10 správnych obvodov („rajónov“):

• Darnyckyj (ukr. Дарницький),
• Desňanskyj (Деснянський),
• Dniprovskyj (Дніпровський),
• Holosijivskyj (Голосіївський),
• Obolonskyj (Оболонський),
• Pečerskyj (Печерський),
• Podiľskyj (Подільський),
• Solomenskyj (Соломенський),
• Sviatošynskyj (Святошинський),
• Ševčenkivskyj (Шевченківський).

Kostru mestského dopravného systému tvorí metro. Kyjevské metro má tri trasy, pretínajúce sa v centre mesta. Prvá trasa bola uvedená do prevádzky v roku 1960. Dnes má 43 staníc a celkovú dĺžku 54 km, z toho 6 km po povrchu.

Juhovýchodne od Kyjeva sa nachádza medzinárodné letisko Boryspiľ.

 

Katedrála svätej Sofie

Katedrála svätej Sofie, resp. Svätej Múdrosti ukr. Софійський собор Sofijskyj sobor, rus. Софийский собор alebo Собор Святой Софии Sofijskij sobor alebo Sobor Svjatoj Sofii) bola postavená v 11. storočí z rozhodnutia Jaroslava I. Múdreho, ktorý ju dal založiť v roku 1037. Názov chrámu je odvodený od starogr. σοφίᾱ sophia – „múdrosť“ po vzore Hagie Sofie v Konštantínopole (dnes Istanbul). Konali sa v ňom korunovačné slávnosti a iné slávnostné ceremónie; kniežatá Kyjevskej Rusi tu udeľovali audienciu zahraničným delegáciám. Za dobu svojej existencie bola katedrála niekoľkokrát zničená, obzvlášť v roku 1240 mongolskými Tatármi.

V rokoch 1685 – 1707 bola katedrála prestavaná v štýle ukrajinského baroka. Kupoly získali hruškovitý tvar a z pôvodných tridsiatich kupol bolo zachovaných iba devätnásť. V roku 1889 došlo k prestavbe západného priečelia a bola vybudovaná chrámová predsieň.

Počas protináboženskej kampane v Sovietskom zväze v roku 1920 bola plánovaná „asanácia“ katedrály, ale nakoniec bola katedrála spolu s priľahlými objektmi z 18. storočia vyhlásená za historicko-architektonickú rezerváciu. Dnes je súčasťou svetového dedičstva UNESCO a jedným zo siedmich divov Ukrajiny.

V interiéri sa nachádza rad fresiek, ktoré v minulosti zaberali plochu zhruba 5000 metrov štvorcových (dnes rôzne zdroje uvádzajú 2 – 3 m štvorcové rôzne zachovalých fresiek z 11. storočia) a mozaík, ktoré v minulosti zaberali plochu 640 metrov štvorcových (dnes 260). Sú na nich vyobrazení vládcovia, náboženské a lovecké motívy. Známe je vyobrazenie Jaroslava Múdreho a jeho rodiny.

V katedrále boli pochovávané ruské kniežatá, dodnes sa však zachovala iba hrobka Jaroslava Múdreho.

Bola vybudovaná s piatimi loďami a jej dĺžka je 37 m, šírka 55 m a výška od podlahy po vrchol centrálnej kupoly je 29 m.

Ostatné pamätihodnosti

• Chrám svätého Ondreja
• Chrám svätého Vladimíra
• Kyjevsko-pečerská lavra (UNESCO)
• Zlatá brána
• Katedrála svätého Mikuláša (rímskokatolícka) v Kyjeve
• Kláštor svätého Cyrila
• socha Matka Vlasť