Bologna: Mesto v Taliansku

Bologna (prídavné meno znie bolonský, teda bez g; názov pochádza z latinského Bononia, v miestnom dialekte Bulåggna) je hlavné mesto regiónu Emilia-Romagna v severnom Taliansku, medzi riekou Pád a Apeninami.

Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Bologna pozri Bologna (rozlišovacia stránka).
11°21′V / 44,500°S 11,350°V / 44.500; 11.350

Podľa štatistík k dňu 27. 7. 2018 malo mesto 390 198 obyvateľov a aglomerácia 1 010 389 obyvateľov.

Bologna
mesto
Bologna: Dejiny, Pamiatky, Vývoj počtu obyvateľov
Bologna: Dejiny, Pamiatky, Vývoj počtu obyvateľov
Vlajka
Štát Taliansko Taliansko
Región Emilia-Romagna
Provincia Bologna
Súradnice 44°30′S 11°21′V / 44,500°S 11,350°V / 44.500; 11.350
Rozloha 140,86 km² (14 086 ha)
Obyvateľstvo 390 198 (27. 7. 2018)
Hustota 2 770,11 obyv./km²
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 40100
Tel. predvoľba 051
Poloha mesta v rámci Talianska
Bologna: Dejiny, Pamiatky, Vývoj počtu obyvateľov
Poloha mesta v rámci Talianska
Wiki Commons: Bologna
Webová stránka: comune.bologna.it
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Mesto je sídlom biskupa a jednej z najstarších univerzít v Európe.

V roku 2000 bolo Európskym hlavným mestom kultúry a v roku 2006 ju UNESCO vyhlásilo za "città della musica" UNESCO. V roku 2010 participovalo na Expo 2010 v Šanghaji spolu s ďalšími 45 mestami sveta.

Bologna patrí k najbohatším mestám v Taliansku, často sa umiestňuje na vrchole rebríčka miest s najlepšími podmienkami pre život: v roku 2011 bola prvá zo 107 talianskych miest.

Dejiny

Bolognu založili Etruskovia s menom Felsina, ale v roku 189 pred Kr. sa už pod menom Bononia stalo rímskou kolóniou. Cisár Henrich V. vyhlásil Bolognu za slobodné mesto, ktoré sa stalo členom Lombardského zväzu miest a zúčastnilo sa na bojoch proti Hohenstaufovcom.

Právnická škola v Bologni, ktorá vznikla už v 5. storočí pred Kr. sa rozšírila v roku 1088 na najstaršiu univerzitu v Európe.

V 14. storočí si šľachtické rody v ustavičných bojoch proti pápežom udržali svoju moc, až kým pápež Július II. v roku 1506 nepripojil mesto k cirkevnému štátu. V roku 1530 korunovali v Bologni Karla V., čo bola posledná korunovácia cisára na talianskej pôde. Za Napoleona Bonaparte pričlenili mesto v roku 1796 k Cisalpínskej republike a v roku 1860 k zjednotenému Taliansku.

2. augusta 1980 došlo v Bologni na hlavnej železničnej stanici k veľkému teroristickému útoku, ktorý si vyžiadal 85 mŕtvych.

Pamiatky

Historické centrum s rozlohou 141,64 ha je druhé najväčšie v Európe. Je pozoruhodné stredovekým rozvrhnutím ulíc, vežami a budovami z neomietnutých tehál, čo jej získalo prezývku Červená Bologna. Pôvab mesta je umocnený početnými elegantnými portikami (taliansky portici).

Významné stavby vznikli až v gotike. Viac zastúpená je renesancia a barok. Najväčším kostolom mesta je San Pietronio, zasvätený patrónovi mesta. Stavať ho začali v roku 1390 v gotickom štýle, ale okolo roku 1650, keď dokončili hlavnú sieň ktorej dĺžka je 117 metrov a šírka 48 metrov, práce zastavili. Na nedokončenej fasáde sa vyníma hlavný portál so sochami od Iacopa della Querciu. Interiér patrí k najkrajším v talianskej gotike.

Vývoj počtu obyvateľov

Počet obyvateľov

Bologna: Dejiny, Pamiatky, Vývoj počtu obyvateľov

Univerzita

Univerzita bola založená v roku 1088 a je považovaná za najstaršiu svetovú univerzitu. V stredoveku bola dôležitým centrom intelektuálneho života. Medzi jej absolventov patrili napríklad Dante Alighieri, Erasmus Rotterdamský, Mikuláš Kopernik, Tomáš Becket a Francesco Petrarca. Bologna je stále dôležitým univerzitným mestom – študuje v nej takmer 100 000 študentov.

Kuchyňa

Bologna je preslávená svojou kulinárskou tradíciou. Miestna bohatá kuchyňa sa vyznačuje jedlami z mäsa a syrov. Dôležitou súčasťou miestneho jedálnička sú, rovnako ako v ostatných mestách oblasti Emilia-Romagna, výrobky zo sušeného bravčového mäsa, najmä prosciutto (šunka) a mortadella. Miestnymi špecialitami z cestovín sú dobre známe tortellini so šunkou a tagliatelle al ragù.

Miestne špeciality tu nájdete na každom rohu a tak isto aj supermarkety/ večierky. Treba si však dávať pozor na otváracie doby reštaurácií. Priemer prevádzkovej doby je 12:30-15:00, 19:00-1:00. Taliani skrátka žijú aj v týždni a nemajú problém vypiť flašku vína na obed.

Panoramatická fotografia mesta Bologna

Osobnosti

Partnerské mestá

Referencie

Iné projekty

  • Bologna: Dejiny, Pamiatky, Vývoj počtu obyvateľov  Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bologna

Externé odkazy

Tags:

Bologna DejinyBologna PamiatkyBologna Vývoj počtu obyvateľovBologna UniverzitaBologna KuchyňaBologna OsobnostiBologna Partnerské mestáBologna ReferencieBologna Iné projektyBologna Externé odkazyBolognaApeninyEmilia-RomagnaPád (rieka)Región (Taliansko)RiekaTaliansko

🔥 Trending searches on Wiki Slovenčina:

Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda NobelaZoznam štátov podľa hrubého domáceho produktu v prepočte na jedného obyvateľa v parite kúpnej silyBeaufortova stupnica sily vetraMartin ŠkrtelEurópska úniaKrištof KolumbusJiří KrampolVýpočet dátumu Veľkej nociAlbert EinsteinMama na prenájomKmitanieKomárnoMatematické značkyMajstrovstvá Európy v hokeji na kolieskových korčuliach mužov 2016Ozbrojené sily Slovenskej republikyMária PatakyováNetflixDiana, princezná z WalesuInternetKittseeVýr skalnýLudwig van BeethovenProblém troch teliesInterrupciaZoznam panovníkov UhorskaBruce WillisGrécke písmoJaroslav SpišiakNórske národné futbalové mužstvoFínskoAnglickoJán KubišDemokraciaPonorkaSergio MattarellaMadeira (ostrov)Nad Tatrou sa blýskaVšeobecná úverová bankaNacistické NemeckoÚrad špeciálnej prokuratúrySúpisné čísloMartina HolečkováKosatka draváZeusZhubný nádorĽubica (okres Kežmarok)Vojenská hodnosťLudolfovo čísloKuna lesnáTomáš Garrigue MasarykExtáza (droga)KresťanstvoJaponskoWashington, D. C.Don MatteoSlobodomurárstvoTrebišovBojnický zámokObčianska vojna v JuhosláviiRumanček kamilkovýŽitný ostrovZlatý rezKatedrála svätého Martina (Bratislava)Daniel HevierBud SpencerŠtefan SkrúcanýZoznam štátov podľa rozlohyLevice (Slovensko)KofolaParkinsonova chorobaKyslosťSovietsky zväzEva MázikováGustáv HusákTraja mušketieriJán HavlíkZuzana Čaputová🡆 More