Jazykoveda Abeceda

• sústava znakov niektorej písmovej sústavy (napr. tibetská abeceda)
• sústava znakov abecedného písma (pozri nižšie), v užšom zmysle len takáto sústava v pevne stanovenom (tradičnom) poradí znakov
• abecedné písmo (alfabetické písmo) [pozri aj článok typ písma (jazykoveda) ], teda:
  • v užšom zmysle: pravé hláskové písmo (teda len spoluhláskovo-samohláskové písmo),
  • v širšom zmysle: pravé hláskové písmo a spoluhláskové písmo, čiže hláskové písmo
  • v ešte širšom zmysle: pravé hláskové písmo a spoluhláskové písmo a abugida (alebo len pravé hláskové písmo a abugida)
  • v najširšom zmysle: pravé hláskové písmo a spoluhláskové písmo a abugida a ostatné slabičné písmo, čiže fonetické písmo
• stanovené (tradičné) poradie všetkých znakov písma

Pozri aj rozlišovaciu stránku abeceda. Tento článok je o abecede ako abecednom písme alebo sústave znakov abecedného písma.

• Slovo abeceda je odvodené z názvov prvých štyroch písmen latinskej abecedy A, B (bé), C (cé), a D (dé).
• Pre grécku abecedu sa v slovenčine používa slovo alfabeta odvodené z názvov prvých dvoch symbolov gréckej abecedy α (alfa) a β (beta). Varianty slova alfabeta sa v mnohých cudzích jazykoch používajú tak, ako v slovenčine používame slovo "abeceda".
• Pre cyrilskú abecedu sa v slovenčine používa názov azbuka (азбука) odvodený z názvov prvých dvoch symbolov hlaholskej abecedy   (az) a   (buki).
• Pre arabskú abecedu sa v arabčine používa názov abdžadía (أبجدية) podľa historického poradia prvých štyroch arabských písmen ا (alif), ب (bá), ج (džím), د (dál).

Je sporné, čo presne patrí a čo už nepatrí pod pojem abecedné písmo (pozri vyššie). V skôr širšom ponímaní abecedné písmo zahŕňa:

• Úplné hláskové písmo (t.j. abeceda v užšom zmysle) má samostatné symboly (písmená) pre spoluhlásky aj samohlásky. Príkladom je latinská abeceda, grécka abeceda alebo cyrilská abeceda (cyrilika).
• Spoluhláskové písmo má symboly len pre spoluhlásky. Takzvané nepravé spoluhláskové písmo má okrem toho symboly aj pre niektoré samohlásky. Príkladom nepravého spoluhláskového písma je arabská abeceda.
• Abugida má symboly len pre spoluhlásky so štandardnou samohláskou. Iné samohlásky nemajú samostatné písmeno, ale sú naznačené úpravou týchto symbolov. Napríklad v abugide dévanágarí, ktorá sa používa na zápis niekoľkých jazykov v Indii a Nepále, písmeno प je symbolom slabiky pa. Ak sa k nemu pripíše znamienko zvané viráma, dostaneme spoluhlásku प् (p). Inou modifikáciou štandardného písmena sa zapíšu slabiky पु (pu), पे (pe) atď.

Rozšírená rada latinskych písmen (latinky)

I i, Í í, Y y, Ý ý, E e, É é, A a, Á á, O o, Ó ó, U u, Ú ú ů, M m, N n, Ń ń, Ň ň, Ṅ ṅ, Ŋ ŋ, R r, Ř ř, Ṙ ṙ, L l, Ĺ ĺ, Ľ ľ, Ŀ ŀ, J j, P p, B b, T t, D d, Ť ť, Ď ď, Ṫ ṫ, Ḋ ḋ, K k, G g, C c, Ć ć, Dz dz, Č č, Dž dž, Ċ ċ, Ġ ġ, F f, V v, W w, S s, Z z, Ś ś, Ź ź, Š š, Ž ž, Ṡ ṡ, Ż ż, Ch ch (Ȟ ȟ), Ḣ ḣ, H h, Ě ě, Ǎ ǎ, Ǒ ǒ, Ǔ ǔ, Į į, Ę ę, Ą ą, Ǫ ǫ, Ų ų, Q q, X x.

Základná rada gréckych písmen (alfabety)

Ι ι, Υ υ, Ε ε, Η η, Α α, Ο ο, Ω ω, Μ μ, Ν ν, Ρ ρ, Λ λ, Π π, Β β, Τ τ, Δ δ, Θ θ, Κ κ, Γ γ, Ζ ζ, Φ φ, Σ σ, Χ χ, Ψ ψ, Ξ ξ.

Základná rada ruskych písmen (azbuky)

Ь ь, Ъ ъ, И и, Ы ы, Э э, А а, О о, У у, М м, Н н, Р р, Л л, Й й, П п, Б б, Т т, Д д, К к, Г г, Ц ц, Ч ч, Ф ф, В в, С с, З з, Ш ш, Ж ж, Х х, Е е, Я я, Ё ё, Ю ю, Щ щ.

Rozšírená rada anglickych písmen (Alphabet)

I i, (Ee ee), Y y, E e, A a, (Æ æ), O o, U u, (Oo oo), M m, N n, R r, L l, J j, P p, B b, T t, D d, Th th, (Dh dh), K k, G g, C c, Ch ch, F f, V v, W w, S s, Z z, Sh sh, (Zh zh), (Kh kh), H h, Q q, X x.

Rozšírená rada nemeckych písmen (d. Alfabet)

I i, Y y, Ü ü, E e, Ë ë, A a, Ä ä, Ö ö, O o, U u, M m, N n, R r, L l, J j, P p, B b, T t, D d, K k, G g, C c, Z z, Tsch tsch, Dsch dsch, F f, V v, W w, S s, ß β, Sch sch, Ch ch, H h, Q q, X x.

Rozšírená rada esperantskych písmen (alfabeto)

I i, (Y y), E e, A a, O o, U u ŭ, M m, N n, R r, L l, J j, P p, B b, T t, D d, K k, G g, C c, (Dz dz), Ĉ ĉ, Ĝ ĝ, F f, V v, (W w), S s, Z z, Ŝ ŝ, Ĵ ĵ, Ĥ ĥ, H h, (Q q), (X x).

Jednotlivé písmená v konkrétnej abecede majú obyčajne pevne stanovené poradie (tzv. abecedné poradie), v akom nasledujú za sebou. Vďaka tomu môže abeceda slúžiť na vytvorenie poradia položiek, ktoré obsahujú písmená. Toto poradie sa používa na radenie rôznych zoznamov. Poradie písmen v dvoch jazykoch sa môže líšiť, aj keď používajú tú istú abecedu. Napríklad španielsky jazyk aj slovenský jazyk používajú rozšírenú latinskú abecedu, ale digraf CH sa v španielskej abecede radí C–CH–D a v slovenskej abecede H–CH–I.

V posledných rokoch vznikla iniciatíva Unicode, ktorej snahou je zoradiť väčšinu systémov zápisu používaných vo svete do jednej kódovej tabuľky.

Pozri aj: Dejiny písma

Vznik prvého abecedného písma nemožno presne datovať. Odhaduje sa, že prvá, tzv. severosemitská abeceda, vznikla v období 1700 – 1500 rokov pred Kr. v oblasti východného pobrežia Stredozemného mora. Politický, vojenský a obchodný význam národov v tomto období viedol k vzniku 4 typov abecied: kanaanskej, aramejskej, juhosemitskej (sábskej) a gréckej. Európske abecedy sú odvodené od gréckeho typu (latinské a cyrilské písmo).

V každom jazyku môžu existovať všeobecné pravidlá, ktorými sa riadi vzťah medzi písmenami (grafémami) a zvukmi (fonémami), ale v závislosti od jazyka nemusia byť tieto pravidlá absolútne dodržiavané. V dokonalej fonologickej abecede zodpovedá jedna graféma práve jednej fonéme a naopak. Pisateľ vie napísať slovo podľa toho, ako sa vyslovuje a naopak čitateľ vie prečítať slovo podľa toho, ako je zapísané.

Jazyky sa však často vyvíjajú nezávisle od systémov ich zápisu a mnohé jazyky používajú systém zápisu, ktorý vznikol na zápis úplne iného jazyka. Súvis medzi písmenami a zvukmi býva porušený rôznymi spôsobmi:

• Jazyk zapisuje fonému kombináciou viacerých grafém, nie len jednou. Vznikajú tak spojenia dvoch písmen zvané digrafy (napr. v slovenčine c+h → 〈ch〉; IPA: [x]) a spojenia troch písmen zvané trigrafy (napr. v nemčine s+c+h → 〈š〉; IPA: [ʃ]).
• Jazyk zapisuje tú istú fonému dvomi rozličnými grafémami, alebo kombináciami grafém.
• Jazyk zapisuje v slovách aj grafémy, ktorým vo vyslovenom slove nezodpovedá žiadna fonéma.
• Výslovnosť jednotlivých slov sa môže meniť podľa prítomnosti okolitých slov vo vete.
• Rozličné nárečia jazyka môžu vyslovovať rozlične fonémy v tom istom slove.

Zvuky reči všetkých jazykov sveta sa dajú zapísať pomerne malou univerzálnou sadou písmen. Štandardnou verziou takejto sady je medzinárodná fonetická abeceda, ktorá vznikla koncom 19. storočia.