फलाम

फलाम एक रसायनिक तत्व हो।अङ्रेजीमा यसलाई आइरन भनि्छ। सङ्क्रमणात्मक तत्व हो। यसको परमाणु सङ्ख्या २६ र पेरियोडिक तलिकको डि (d) ब्लक अन्तर्गत समूह ८ (VIII) मा पर्दछ। यो एक प्रकारको धातु हो । यो तत्व पृथ्वीको बाहिर सतह तथा भित्रि भागमा पाइन्छ । यो पृथ्वीमा चौथो धरै पाइने धातु हो। यसको संयुज्यता २ र ३ हुन्छ।

Iron,  26Fe
A rough wedge of silvery metal
फलाम
Spectral lines of iron
सामान्य गुणहरू
नाम, संकेतiron, Fe
उच्चारण/ˈ.ərn/
EYE-urn
उपस्थितिlustrous metallic with a grayish tinge
पेरियोडिक टेबलमा Iron
Hydrogen (diatomic nonmetal)
Helium (noble gas)
Lithium (alkali metal)
Beryllium (alkaline earth metal)
Boron (metalloid)
Carbon (polyatomic nonmetal)
Nitrogen (diatomic nonmetal)
Oxygen (diatomic nonmetal)
Fluorine (diatomic nonmetal)
Neon (noble gas)
Sodium (alkali metal)
Magnesium (alkaline earth metal)
Aluminium (post-transition metal)
Silicon (metalloid)
Phosphorus (polyatomic nonmetal)
Sulfur (polyatomic nonmetal)
Chlorine (diatomic nonmetal)
Argon (noble gas)
Potassium (alkali metal)
Calcium (alkaline earth metal)
Scandium (transition metal)
Titanium (transition metal)
Vanadium (transition metal)
Chromium (transition metal)
Manganese (transition metal)
Iron (transition metal)
Cobalt (transition metal)
Nickel (transition metal)
Copper (transition metal)
Zinc (transition metal)
Gallium (post-transition metal)
Germanium (metalloid)
Arsenic (metalloid)
Selenium (polyatomic nonmetal)
Bromine (diatomic nonmetal)
Krypton (noble gas)
Rubidium (alkali metal)
Strontium (alkaline earth metal)
Yttrium (transition metal)
Zirconium (transition metal)
Niobium (transition metal)
Molybdenum (transition metal)
Technetium (transition metal)
Ruthenium (transition metal)
Rhodium (transition metal)
Palladium (transition metal)
Silver (transition metal)
Cadmium (transition metal)
Indium (post-transition metal)
Tin (post-transition metal)
Antimony (metalloid)
Tellurium (metalloid)
Iodine (diatomic nonmetal)
Xenon (noble gas)
Caesium (alkali metal)
Barium (alkaline earth metal)
Lanthanum (lanthanide)
Cerium (lanthanide)
Praseodymium (lanthanide)
Neodymium (lanthanide)
Promethium (lanthanide)
Samarium (lanthanide)
Europium (lanthanide)
Gadolinium (lanthanide)
Terbium (lanthanide)
Dysprosium (lanthanide)
Holmium (lanthanide)
Erbium (lanthanide)
Thulium (lanthanide)
Ytterbium (lanthanide)
Lutetium (lanthanide)
Hafnium (transition metal)
Tantalum (transition metal)
Tungsten (transition metal)
Rhenium (transition metal)
Osmium (transition metal)
Iridium (transition metal)
Platinum (transition metal)
Gold (transition metal)
Mercury (transition metal)
Thallium (post-transition metal)
Lead (post-transition metal)
Bismuth (post-transition metal)
Polonium (post-transition metal)
Astatine (metalloid)
Radon (noble gas)
Francium (alkali metal)
Radium (alkaline earth metal)
Actinium (actinide)
Thorium (actinide)
Protactinium (actinide)
Uranium (actinide)
Neptunium (actinide)
Plutonium (actinide)
Americium (actinide)
Curium (actinide)
Berkelium (actinide)
Californium (actinide)
Einsteinium (actinide)
Fermium (actinide)
Mendelevium (actinide)
Nobelium (actinide)
Lawrencium (actinide)
Rutherfordium (transition metal)
Dubnium (transition metal)
Seaborgium (transition metal)
Bohrium (transition metal)
Hassium (transition metal)
Meitnerium (unknown chemical properties)
Darmstadtium (unknown chemical properties)
Roentgenium (unknown chemical properties)
Copernicium (transition metal)
Ununtrium (unknown chemical properties)
Flerovium (post-transition metal)
Ununpentium (unknown chemical properties)
Livermorium (unknown chemical properties)
Ununseptium (unknown chemical properties)
Ununoctium (unknown chemical properties)


Fe

Ru
manganese ← iron → cobalt
आणविक संख्या26
मानक आणविक भार55.845(2)
तत्वको श्रेणीtransition metal
समुह, ब्लकgroup 8, d-block
पेरियोडperiod 4
इलेक्ट्रोन वितरण[Ar] 3d6 4s2
प्रति सेल2, 8, 14, 2
भौतिक गुणहरू
अवस्थाsolid
पग्लने विन्दु1811 K ​(1538 °C, ​2800 °F)
उम्लने विन्दु3134 K ​(2862 °C, ​5182 °F)
Density near r.t.7.874 g·cm−3
liquid, at m.p.6.98 g·cm−3
फ्युजनको ताप13.81 kJ·mol−1
Heat of vaporization340 kJ·mol−1
मोलार ताप क्षमता25.10 J·mol−1·K−1
vapor pressure
P (Pa) 1 10 100 1 k 10 k 100 k
at T (K) 1728 1890 2091 2346 2679 3132
आणविक गुणहरू
अक्सिडेसन अवस्थाहरू−2, −1, +1, +2, +3, +4, +5, +6 ​(an amphoteric oxide)
इलेक्ट्रो निगेटिभिटीPauling scale: 1.83
Ionization energies1st: 762.5 kJ·mol−1
2nd: 1561.9 kJ·mol−1
3rd: 2957 kJ·mol−1
(more)
आणविक अर्धव्यासempirical: 126 pm
कोभ्यालेन्ट अर्धव्यासLow spin: 132±3 pm
High spin: 152±6 pm
विविध
क्रिस्टल बनावट ​body-centered cubic (bcc)
Body-centered cubic crystal structure for iron

a=286.65 pm
क्रिस्टल बनावट ​face-centered cubic (fcc)
Face-centered cubic crystal structure for iron

between 1185–1667 K
Speed of sound thin rod, at r.t.5120 m·s−1 (electrolytic)
थर्मल एक्सपान्सन11.8 µm·m−1·K−1 (at 25 °C)
थर्मल कन्डक्टिभिटी80.4 W·m−1·K−1
Electrical resistivity96.1 nΩ·m (at 20 °C)
Curie point1043 K
Magnetic orderingferromagnetic
Young's modulus211 GPa
Shear modulus82 GPa
Bulk modulus170 GPa
Poisson ratio0.29
Mohs hardness4
Vickers hardness608 MPa
Brinell hardness200-1180 MPa
CAS Registry Number7439-89-6
इतिहास
खोजbefore 5000 BC
Most stable isotopes
Main article: Isotopes of iron
iso NA half-life DM DE (MeV) DP

ढाँचा:Infobox element/isotopes decay ढाँचा:Infobox element/isotopes decay

56Fe 91.72% 56Fe is stable with 30 neutrons
57Fe 2.2% 57Fe is stable with 31 neutrons
58Fe 0.28% 58Fe is stable with 32 neutrons

ढाँचा:Infobox element/isotopes decay ढाँचा:Infobox element/isotopes decay

Decay modes in parentheses are predicted, but have not yet been observed
· सन्दर्भ सामाग्रीहरू

उत्पादन

फलामको उत्पादन दुई मुख्य चरणमा हुन्छ। पहिलो चरणमा, फलामको धातुलाई ब्लास्ट फर्नेसमा कोकको (कोईला) साथ पगालिन्छ, र पग्लिएको धातुलाई सिलिकेट खनिज जस्ता दोषबाट अलग गरिन्छ। यस चरणले उत्पादनलाई पिग फलाम भनिन्छ किनाकि यसमा ठूलो मात्रामा कार्बन हुन्छ। दोस्रो चरणमा, फलाममा कार्बनको मात्रा घटाइन्छ।

ब्लास्ट फर्नेसमा उत्पादन

ब्लास्ट फर्नेस भनेको फलाम पगाल्ने भट्टी हो। यसमा हेमाटाइट (फलामको खनिज), कोक (कोईला) र तातो हावा (९०० डिग्रि )को प्रयोग गरि कार्बन मोनोअक्साइड निर्माण गरिन्छ।

फलाम 
फलाम पगाल्ने भट्टी
    2 C + O2 → 2 CO

२००० डिग्रिमा कार्बन मोनोअक्साइडले फलामको खनिजलाई फलाममा परिणत गर्छ

    Fe2O3 + 3 CO → 2 Fe + 3 CO2

प्रयोग

संरचना निर्माण

विश्वव्यापी धातु उत्पादनको ९०% जति फलामले ओग्ट्छ। यसको कम लागत र उच्च शक्तिका कारणले शक्तिहरूको सामना गर्न यसको प्रयोग गरिन्छ, जस्तै मेसिनरी र मेशिन उपकरणहरू, रेलहरू, अटोमोबाइल्स, जहाज ढलान, र भवनहरू। शुद्ध फलाम एकदम नरम भएकोले यसको शक्ति बढाउन प्राय: अरु तत्त्वहरू मिसाइन्छ।

पोषण

फलाम शरिरलाई चाहिने एक मुख्य खनिज हो। रातो मासु, दाल, सिमी, कुखुरा, माछा, पात तरकारी, टोफु आदि यसका सोर्त हुन्। फलामको पर्याप्त मात्रा नपुगेमा एनीमिया रक्तअल्पता हुन्छ।

यो पनि हेर्नुहोस्

सन्दर्भ सामग्रीहरू

बाह्य कडीहरू

Tags:

फलाम उत्पादनफलाम प्रयोगफलाम यो पनि हेर्नुहोस्फलाम सन्दर्भ सामग्रीहरूफलाम बाह्य कडीहरूफलामतत्वधातुरसायनिक तत्व

🔥 Trending searches on Wiki नेपाली:

मधेश प्रदेशकाल भैरवअर्थहिन्दु धर्मनेपाल विद्युत प्राधिकरणहावापानीदासप्रथाअरुण नदीराष्ट्रिय सुरक्षा परिषद्गाउँपालिकापञ्चैबाजाआगन्तुक शब्दपृथ्वी राजमार्गकालीगण्डकी नदीहरिवंश आचार्यहनुमान जयन्तीदोस्रो विश्व युद्धपिउने पानीधनगढी उपमहानगरपालिकानेपालकार्यसम्पादन मूल्याङ्कनआउँ रोगबालेन शाहराणा शासननेपालको पञ्चवर्षीय योजनादुबईकोलेस्टेरोलजयप्रकाश मल्लयथार्थवादशाह वंशसगरमाथा राष्ट्रिय निकुञ्जजनमत सङ्ग्रह, २०३७दर्शनसिसन बानियाँवाच्य (व्याकरण)सोलुखुम्बु जिल्लाअपी हिमालनेपालीवी.पी. कोइराला स्वास्थ्य विज्ञान प्रतिष्ठानवीरेन्द्रनगर नगरपालिकाशिक्षण विधिनुवाकोट जिल्लारेखा थापाएसियाशुक्रराज शास्त्रीतिलगङ्गा आँखा अस्पतालभक्तपुर दरबार क्षेत्रसूचना प्रविधिनेपालको इतिहासमाधवकुमार नेपालआमा समूहहुबेईचितवन राष्ट्रिय निकुञ्जदिगो विकास लक्ष्य १०श्रीकैलाली जिल्लासाम्यवादबुद्ध पूर्णिमामहिनानेपालमा कृषिह्रस्व दीर्घ नियमनेपाल कम्युनिस्ट पार्टी (एकीकृत मार्क्सवादी-लेनिनवादी)युट्युबआन्तरिक राजस्व विभाग (नेपाल)बागमती नदीवैज्ञानिकमहानगरपालिकाआगोव्यवस्थापन लेखाविधिहनुमान चालीसापुतलीभीमदत्त नगरपालिका🡆 More