Stará planina (staršie Balkán; po srbsky a po bulharsky Stara planina) je pásmové pohorie v juhovýchodnej Európe na Balkánskom polostrove.
Tiahne sa v dĺžke okolo 560 km medzi vrchmi Vrška Čuka na hraniciach Bulharska a Srbska a zálivom Emine na pobreží Čierneho mora. Najvyššia časť pohoria sa nachádza v strednom Bulharsku. Najvyšším vrchom je Botev (2 376 m n. m.) nachádzajúci sa v Národnom parku Stredný Balkán. Pohorie dalo meno celému polostrovu a zohralo významnú úlohu pri vývoji bulharského národa.
Stará planina (Стара планина) | |
Pohorie | |
Pohľad z vrchu Kom | |
Štáty | Bulharsko, Srbsko |
---|---|
Najvyšší bod | Botev |
- výška | 2 376 m n. m. |
Dĺžka | 530 km, západ-východ |
Šírka | 15 - 50 km, sever-juh |
Rozloha | 11 596 km² (1 159 600 ha) |
Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Stará planina je súčasťou alpsko-himalájskej sústavy a nadväzuje na Karpaty.
Horská sústava Starej planiny sa delí na:
Predbalkanat na severe postupne prechádza do Dolnodunajskej nížiny. Do vlastnej Starej planiny z juhu zasahuje 11 významných dolín (Zadbalkanske kotlovini), ktoré prebiehajú severojužným smerom od hraníc medzi Srbskom a Bulharskom na západe po Čierne more na východe, a na ktoré na juhu nadväzuje pohorie Sredna gora.
Stará planina (v širšom zmysle) sa skladá z menších geomorfologických celkov radených ako samostatné pohoria. Tieto sa zvyknú zoskupovať do týchto celkov:
Stará planina je rozvodím medzi úmoriami Čierneho a Egejského mora. Pohorím prechádza najväčšia Bulharská rieka Iskar, ktorá v ňom vyformovala Iskarskú tiesňavu. Medzi ďalšie rieky, ktoré pramenia v pohorí, patrí Timok, Arčar, Lom, Cibrica, Ogosta, Skat, Vit, Osam, Jantra a Rusenski Lom. Pramení tu aj rieka Kamča, ktorá tečie priamo do Čierneho mora. V oblasti nie je zas najviac prameňov minerálnych vôd,ale aj napriek tomu sa tu nachádza niekoľko kúpeľných miest ako Varšec, Šipkovo a Vonešta Voda.
Stará planina je vrásové-násunové pohorie jurského až oligocénneho veku, ktoré vzniklo počas alpínskeho vrásnenia. Je súčasťou alpsko-himalájskej horskej sústavy, ktorá siaha od Álp až do Indonézie. Masy hornín boli tlačené približne na sever až severoseverovýchod na svoje predpolie tvorené Moeskou platformou.
Z hľadiska regionálnej geológie sa Stará planina (balkanidy) delí na predbalkánsku zónu, zónu Starej planiny a strednogorskú zónu. Predbalkán je podobnej vrásovej stavby ako západoeurópske pohorie Jura. Zvyšok pohoria má typickejšiu príkrovovú stavbu s príkrovmi zahŕňajúcimi staré kryštalické horniny.
This article uses material from the Wikipedia Slovenčina article Stará planina, which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Obsah je dostupný pod licenciou CC BY-SA 4.0, pokiaľ nie je uvedené inak. Images, videos and audio are available under their respective licenses.
®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Slovenčina (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.