Pytańske wuslědki za
Napóraj bok "Płoń" na toś tom wikiju! Glej teke namakane pytańske wuslědki.
ocean abo Atlantik jo wódowa płoń mjaz Afriku, Europu a Ameriku. Jo to drugi nejwětšy z 5 swětowych oceanow. Jogo cełkowna płoń wopśimjejo něźi pěśinu zemskego… |
Tasmania a Nowa Guineja) jo kontinent, kótaryž lažy na pódpołdnjowej zemskej połkuli. Płoń Awstralije: 7,7 mln. km2 Awstralska Indoneziska kontinenty… |
Atlantiskego oceana na dłujkem wjacorje Europy. Jo to šelfowe mórjo, ma płoń 750 000 kwadratnych kilometrow a maksimalnu dłymokosć 700 metrow. Glědaj… |
kontinent, kótaryž lažy na pódpołnocnej a podpołdnjowej zemskej połkuli. Płoń Afriki: 30 221 532 km2 Wobydlaŕstwo Afriki: 920 000 000 w lěse 2006 Srjejźna… |
kótaregož jo hysći Pódpołnocne mórjo, wužyna Skagerrak a Kattegat źěla. Płoń Baltiskego mórja jo 422 300 km², nejwětša dłymokosć jo 459 m. Glědaj pśidatne… |
małučki njewótwisny staśik, kenž lažy wesrjejź italskeje stolice Rom. Ma płoń 0,44 km² a 921 stawnych wobydlarjow (2005). Commons: Vatikańske město –… |
Vatikańske město, źož jo sedło bamža. Rom lažy w prowincy Roma nad rěku Tiber. Ma płoń 1285 km² a něźi 2,7 milionow wobydlarjow. Glědaj pśidatne dataje we Wikimedia… |
Corsica) jo stwórta nejwětša kupa Srjejźnego mórja. Słuša k Francojskej. Ma płoń wót 8680 km² a něźi tśi sta tysac wobydlarjow. Lažy 11 kilometrow na pódpołnoc… |
Indiskeje. Delhi lažy pśi Yamunje, něźi 216 metrow nad mórskeju głaźinu, ma płoń 491 km² a něźi 11 milionow wobydlarjow. Glědaj pśidatne dataje we Wikimedia… |
Pódpołdnjowa Amerika jo kontinent, kótaryž lažy na pódpołdnjowej zemskej połkuli. Płoń Pódpołdnjoweje Ameriki: 17,8 mln. km2 Nejwuša góra: Aconcagua - 6 962 m (Argentinska… |
Jo pó licbje wobydlaŕstwa drugi a pó płoni tśeśi nejmjeńšy stat na swěśe. Płoń Nauruwa wótpowědujo tśeśinu teritorija města Budyšyna. Inoficielna stolica… |
na pódzajtšu z Georgiskeju a na pódpołdnju z Turkojskeju. Carne mórjo ma płoń 436 400 km² a maksimalnu dłymokosć 2 206 metrow. Jogo nejwětšy pśiběgi su… |
nejwětšych městow Pódpołdnjoweje Azije. Pśi Arabiskem mórju lažeca metropola ma płoń 437,71 km² a něźi 12,5 milionow wobydlarjow. Glědaj pśidatne dataje we Wikimedia… |
Κρήτη) jo nejwětša kupa Grichiskeje a pěta nejwětša kupa Srjejźnego mórja. Ma płoń 8336 km² a 623 tysac wobydlarjow. Głowne město Krety jo Herakleion. Commons:… |
pó Siciliskej druga nejwětša kupa w Srjejźnem mórju. Słuša k Italskej. Ma płoń wót 23 821 km² a něźi jaden a poł miliona wobydlarjow. Sardiniska jo jadnučki… |
nejwětše město Indoneziskeje. Lažy na dłujkowjacornem brjoze kupy Java. Ma płoń 661 km² a 9,5 miliona wobydlarjow, toś jo nejwětše město krotkozajtšneje… |
Pódpołnocna Amerika jo kontinent, kótaryž lažy na pódpołnocnej zemskej połkuli. Płoń Pódpołnocneje Ameriki: 24,4 mln. km2 Nejwuša góra: McKinley - 6 194 m (Zjadnośone… |
Śichemu oceanoju. Granicujo z Thailandskeju, Kambodžu a z Vietnamom. Ma płoń něźi 320 000 km² a maksimalnu dłymokosć něźi 80 metrow. Commons: Thailandski… |
Azije, w pódwjacornem źělu Śichego oceana. Ma 23 milionow wobydlarjow a płoń 35 980 km². Jo głowna a nejwětša kupa Republiki Chinskeje. Pśedłoga:CommonscatTaiwan… |
lažy na krotki wjacor rěki Yamuny, něźi 216 metrow nad mórskeju głaźinu. Ma płoń 42,7 km² a něźi 249.998 wobydlarjow. Nowe Delhi - kněžaŕstwowy palast Nowe… |